Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
19.09.2016, 12:00

Má len dvadsať rokov a už je neohrozenou jednotkou vo vegánskom biznise u nás

Má len dvadsať rokov a už je neohrozenou jednotkou vo vegánskom biznise u nás
Zdroj: Archív Matúša Lazára

Má len dvadsať rokov a už je neohrozenou jednotkou vo vegánskom biznise na Slovensku. Jeho spoločnosť Vegana u nás zastupuje popredných výrobcov vegánskych produktov z celého sveta.

Certifikované výrobky dováža z Anglicka, Nemecka, Grécka, Holandska, Austrálie, USA a Kanady. Okrem rastlinných potravín od výmyslu sveta nájdete vo Vegane aj inovatívne ekologické doplnky. Od hrnčekov na kávu cez čistiace prostriedky až po dekoratívnu kozmetiku a papierenský sortiment.

​Ak máte k vegánstvu, vegetariánstvu, ekológii a filozofiám bio a raw blízko alebo si len chcete rozšíriť obzory v nových trendoch v udržateľnom rozvoji, vo Vegane nájdete skutočný raj na zemi. Kto je muž stojaci za úspešnou značkou? Predstavujeme vám Matúša Lazára.

Vaša cesta k Vegane sa začala už v detstve, kedy ste trpeli mnohými zdravotnými problémami. Ako sa však z pacienta napokon stane vegán?
V podstate od narodenia som trpel bronchitídou, laryngitídou a neustálymi ochoreniami priedušiek so silným dusivým kašľom. Niekoľko ráz do týždňa ma sanitka odvážala do nemocnice na dýchanie kyslíka. Liečba bola samozrejme klasická - lieky, sirupy a antibiotiká – a neprinášala žiadne výsledky. Zlomový bod nastal, keď som po návrate z mesačného pobytu pri mori dostal ťažký zápal pľúc. Vtedy moji rodičia definitívne pochopili, že takáto cesta liečby nikam nevedie.

Prešli ste vtedy ihneď na vegánsku stravu?
Všetko šlo postupne a od vegánstva ma ešte delili roky. Keďže moje časté choroby dýchacieho ústrojenstva veštili nábeh na astmu, doktorka rodičom odporúčala nájsť mi škôlku pre astmatické deti. Zhruba v tom čase sa mama dostala k informáciám o surovej (raw) strave. A tak sme vtedy na ňu prešli všetci v rodine. Stravovali sme sa tak nasledujúcich osem rokov.

Zmena z klasickej slovenskej na čisto surovú stravu je veľký skok. Prebiehalo všetko hladko?
Nie tak úplne. Po prechode na úplne surovú stravu sa mi asi po dvoch týždňoch dostavila reakcia. Mal som vysokú horúčku, z úst, nosa a očí mi vytekal hnis a sústavne som vykašliaval hlieny. Bol to prejav detoxikácie organizmu, ktorý asi po desiatich dňoch skončil a od toho momentu až do dnešného dňa som nemal žiadne problémy s dýchaním a v podstate som ani nebol vážnejšie chorý.

Zmenili nové stravovacie návyky celkový životný štýl vašej rodiny?
Mama sa začala venovať štúdiu stravy, pretože chcela, aby sme mali vyvážený jedálny lístok a nechýbali nám podstatné živiny. Mňa i sestru ďalej učila všetko, čo sa sama dozvedela, či už to prečítala v knihách alebo zistila samotnou praxou.  

Pred rokmi, keď poznatky o raw stravovaní na Slovensko ešte len začínali pomaly prenikať, ste museli byť medzi milovníkmi bryndzových halušiek, viedenských rezňov a kačíc pečených osem hodín považovaní za mimozemšťanov. Boli ste terčom mnohých predsudkov? 
Do školskej jedálne som zásadne nechodil a jedlo som si nosil z domu. V škole som bol považovaný za divného a spolužiaci si zo mňa často robievali žarty. Našťastie nie som typ človeka, čo by sa nechal názormi iných ovplyvniť, takže mi to veľký problém nerobilo. Situáciu mne aj sestre najväčšmi uľahčovala mama. Trpezlivo nám vysvetľovala, prečo sa stravujeme inak ako ostatné deti.

Zdroj: Archív Matúša Lazára

Čím sa váš jedálny lístok líšil od toho bežného, okrem toho, že mal raw prevedenie?
Odlišoval sa v podstate úplne všetkým. Keď sme boli na raw strave, raňajky aj večere u mňa pozostávali z ovocného šalátu alebo smoothie. Väčšinou boli plné semiačok alebo orieškov. Na obedy sme mávali rôzne zeleninové šaláty a jedlá na zeleninovej báze. Naše sladkosti sa veľmi podobali súčasným raw tortám. Vegáni majú jedálny lístok veľmi pestrý, farebný a chuťovo rozmanitý. A ak dostanú chuť na vyprážaný syr, nugetky, rezeň alebo burger, všetko zoženú vo vegánskej verzii. Tá je dnes už taká chuťovo autentická, že medzi živočíšnou a rastlinnou podobou nepoznať rozdiel.

Nedostanete občas chuť na niečo prudko nevegánske alebo aspoň nevegetariánske?
Mäsové výrobky som nikdy nejedol a odjakživa mi pri prechádzaní mäsového oddelenia v supermarkete nabiehala husia koža. Rodičia mi tiež hovorili, že keď som bol malý, chodieval som okolo mäsiarstva vždy otočený k výkladu chrbtom. Keď mám sedieť pri niekom, kto sa stravuje nevegánsky, mám s tým niekedy problém, lebo strácam chuť do jedla. Takže predstava mäsových hodov ma neprepadáva ani príležitostne.

Čo bola povestná posledná kvapka, vďaka ktorej ste svoj životný štýl napokon posunuli na úroveň vegánstva?
Keď som mal šestnásť rokov, odišiel som na jazykový pobyt do Anglicka. Prebiehali tam práve veľké protesty a manifestácie proti veľkochovom a zbytočnému týraniu zvierat. A tie mi definitívne otvorili oči. Síce som nikdy nekonzumoval mäsové produkty, no príležitostným nákupom mliečnych výrobkov som podporoval mliekarenský priemysel, ktorý sa tiež podiela na týraní a zbytočnom zneužívaní zvierat. Nehovoriac o ekologických dopadoch tohto priemyslu na prírodu, ku ktorej mám od malička silnú väzbu a vždy som sa zapájal do rôznych aktivít na jej ochranu.  

Aké kroky ste podnikli po „osvietení“ vo Veľkej Británii?
Hneď po príchode domov som rodičom oznámil, že sa zo mňa stáva vegán a na mliečny produkt viac nesiahnem. Čo sa týka vajíčok a medu, tam nebolo čo riešiť, pretože to sme nejedli ani predtým.

Ako ste sa od konzumácie vegánskych výrobkov dostali k ich predaju?
V tej dobe sa začali na Slovensku objavovať malé obchodíky so zdravou stravou. V nich sme ale veľmi ťažko hľadali vegánske produkty. Bolo únavné stále dopodrobna čítať každú etiketu. Počas jednej lyžovačky v Rakúsku sme však v obyčajnom supermarkete našli celé oddelenie vegánskych produktov. Najviac ma v ňom uchvátili vegánske syry, u nás dosiaľ vec nevídaná. Moja prvá myšlienka pri pohľade na ne bola, že by bolo úžasné priniesť ich aj k nám. Bola to veľká výzva a mal som chuť ihneď sa do nej pustiť.

Zdroj: Archív Matúša Lazára

Prekypovali ste síce entuziazmom, no boli ste tínedžer. Ako sa do podnikania púšťa človek, ktorý ešte ani nie je plnoletý?  
Mal som jednu obrovskú výhodu a oporu – otca. Dohodol som sa s ním, že ma v realizácii môjho nápadu finančne podporí. Jeho podmienka však znela jasne: všetko si musím zaobstarať a vybaviť sám. Pomohol mi s financiami, čo bolo nesmierne dôležité, no vyhľadanie a oslovenie výrobcov, zohnanie personálu, priestorov a vybavenia predajne a celkové rozbehnutie biznisu bolo len na mne.

Kde sa vo vás brala všetka tá energia a chuť, v prípade osemnásťročných ľudí venovaná skôr diskotékam a nákupom?
Úplne úprimne som chcel zmeniť svet a ukázať ľuďom, že súčasný stav je dlhodobo neúnosný. Chcel som, aby sa myšlienka vegánstva rozšírila medzi ľudí a aby si mohli kupovať kvalitné produkty a nájsť hodnotné alternatívy k bežným potravinám.

Do podnikania s vegánskymi potravinami ste skočili rovnými nohami. Ako vám to šlo?
Najprv som spustil facebookovú stránku na zistenie záujmu. Po dvoch mesiacoch sa nám podarilo priviezť prvú zásielku a otvoriť si maličký obchodík pri Istropolise. Zmestili sa doň v podstate len dve chladničky, ktoré boli až povrch naplnené vegánskymi syrmi. A potom sa už všetko rozbehlo takpovediac samo. Zákazníci postupne pribúdali a už prestala stačiť pomoc mojej mamy, ktorá spolu so mnou v obchode predávala. Zamestnali sme prvú brigádničku a rozšírili sme sortiment. Časom už fyzicky nebolo kam sa rozširovať, a tak sme sa presťahovali do priestorov, v ktorých sídlime dodnes. O nejaký čas sme spustili aj e-shop, aby sme uľahčili nákup vegánskych produktov ľuďom mimo Bratislavy. Nasledoval veľkoobchod, pretože tu každý mesiac pribúdajú pizzérie, reštaurácie a obchody, ktoré majú záujem o rozšírenie svojej ponuky aj o vegánske produkty. Dovážame tovar do približne 35 až 40 predajní po Slovensku. A v týchto dňoch otvárame druhú kamennú predajňu. Nájdete ju v Košiciach.

Znie to tak idylicky, ako by ste svoj príbeh vytiahli z príručiek o uskutočňovaní amerických snov. Bolo naozaj všetko len ružové?
Nie tak úplne. Moje pôvodné vyhliadky do budúcnosti sa týkali programovania a práce s počítačmi. Biznis s Veganou ma ale pohltil natoľko, že škola prestala byť prioritou. Nebudem popierať, že pre rodičov bolo veľkým sklamaním, keď som sa takmer zo dňa na deň zmenil z vynikajúceho študenta na priemerného žiaka a odmietol som ísť na vysokú školu. Počas vyučovania mi neustále zvonil mobil a namiesto študovania som písal maily a hľadal nových dodávateľov. Bol som veľmi rád, keď som mal maturitu konečne z krku a naplno som sa mohol začať venovať podnikaniu, ktoré ma nesmierne bavilo. Už som si nevedel ani len teoreticky predstaviť, že by som strácal čas vysedávaním vo vysokoškolských laviciach a nasávaním nejakých ďalších teoretických vedomostí.

Svojím podnikaním doslova žijete. Nie je však upísanie sa Vegane pre vás niekedy obmedzujúce?
Priznávam na rovinu, že riadenie Vegany je veľmi vyčerpávajúce a nemám takmer žiaden voľný čas. Ale mne to za tieto mínusy stojí. Každá pozitívna recenzia alebo pochvala od zákazníka mi vynahradí všetky dni, kedy pracujem od rána do noci. Mám tiež šťastie, že mi vo veľa veciach pomáha mama. Aktuálne sa stará o celú predajňu v Bratislave.

Je niečo, čo vám napriek elánu v podnikaní nevyšlo?
Mal som v pláne spustiť aj edukačnú stránku o strave a jej vplyve na naše zdravie a ekológiu. Šlo by vlastne o blog, kde som chcel ľuďom poskytnúť fakty, rozšíriť im obzory a ukázať možnosti na zmenu. V žiadnom prípade by nešlo o presviedčanie iných ľudí o mojich názoroch. Každý človek by si mal vytvoriť vlastný názor. Témy by boli napríklad ekológia, zdravý životný štýl alebo útulky pre zvieratá. Žiaľ, tento projekt sa mi z časových dôvodov dodnes nepodarilo zrealizovať.

Akí sú vaši zákazníci a príslušníci vegánskej komunity na Slovensku?
Jedným slovom skvelí. V kamennej predajni sa stretávame s veľkým počtom milých ľudí všetkých vekových kategórii. Vnímame, že počet vegánov na Slovensku stále rastie. Okrem vegánov tvoria veľkú časť našej klientely aj ľudia s potravinovými alergiami, a to najmä na mlieko a mliečnu bielkovinu. Sú veľmi vďační, že si majú kde kúpiť  kvalitné a rôznorodé náhrady klasických mliečnych produktov, od syrov cez smotanu, šľahačku, tvaroh až po čokolády alebo zmrzlinu. Ich spätná väzba je jedna z vecí, ktorá nás neustále poháňa dopredu a napĺňa nadšením pre to, čo robíme. Chceme sa stále zlepšovať a rozširovať sortiment.  

Vegana je úspešná v maloobchode, veľkoobchode aj na webe. Kam sa ešte môžete posunúť?
Plánov do budúcnosti mám veľmi veľa. Všetko však záleží v prvom rade od našich zákazníkov a od podpory, ktorú nám prejavia. Chcel by som časom otvoriť ešte pár ďalších prevádzok a dovážať do väčšiny bio obchodov a predajní so zdravou výživou na Slovensku. Veľkým snom, ktorý si dúfam časom splním, je otvoriť si vegánsku reštauráciu.

Zdroj: Archív Matúša Lazára

Kto je Matúš Lazár
Riaditeľ spoločnosti Vegana sa narodil v roku 1996 v Bratislave, kde dodnes žije. Kanceláriu má dodnes v detskej izbe v rodičovskom byte. Zmaturoval na gymnáziu a o ďalšie, univerzitné, vzdelanie momentálne nemá záujem. Baví ho športovanie, najmä lezenie na lezeckých stenách, lyžovanie a turistika. Rovnako blízky vzťah má k prírode a k spoznávaniu nových miest. Viac informácii o jeho firme Vegana nájdete na webovej stránke vegana.sk.