Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
28.01.2015, 15:49

Jedzte len zvieratá a rastliny, hovorí žena, ktorá konečne schudla

Štyridsaťšesťročná Američanka Melissa Joulwan sa celý život snažila schudnúť. Podarilo sa jej to pred piatimi rokmi, kedy vyskúšala diétu zvanú Paleo. Stala sa na ňu expertkou a vydala kuchárku. Knihu Dobře živeni prišla predstaviť do Prahy.

Keď ste sa prechádzali po Prahe, všimli ste si, či je tam oproti Spojeným štátom viac alebo menej ľudí s nadváhou?
Povedala by som, že Česi sú celkom fit. Nie je tu toľko extrémov, tých morbídne obéznych ľudí ako v Spojených štátoch. Ale zase by som povedala, že medzi Američanmi je väčšie percento ľudí, ktorí sú vo veľmi dobrej kondícii. Vždy keď vidím niekoho s nadváhou zúfalo bojovať, je mi ho ľúto. Pretože zhodiť váhu nie je také ťažké, ako mu to z jeho pohľadu pripadá. Rozumiem jeho beznádeji, aj ja som sa podstatnú časť života pohybovala v rozmedzí bacuľatá až tučná. Teraz zažívam prvé obdobie, kedy som spokojná so svojím telom.

Aký je to pocit?
Strašne uľavujúci a oslobodzujúci, ale na druhej strane úplne samozrejmý. Mať normálne, zdravé telo je totiž tá najprirodzenejšia vec. Prestala som ho riešiť. Všetko, čo sa mi páči, mi padne, mohla som sa prestať do oblečenia schovávať.

A to všetko vďaka paleo strave?
Áno. Paleo mi zmenilo život.

Vysvetlili by ste stručne, o čo ide?
Paleo je spôsob stravovania, kedy z jedla vylúčite všetky obilniny, strukoviny, mliečne výrobky, cukor a všetky neprirodzene vyrábané potraviny.

To vám toho na jedenie veľa nezostane.
Zostanú všetky ľudskému organizmu prirodzené veci, na ktoré sme zvyknutí milióny rokov svojho vývoja. Teda mäso, zelenina, ovocie, vajcia, orechy a olej z olív alebo kokosu.

Čo je práve na týchto potravinách prirodzenejšie než napríklad na ryži, zemiakoch alebo pšenici?
Mäso a zelenina tu boli milióny rokov a tráviaci systém, ktorý je najzložitejší z celého organizmu, s nimi vie pracovať. Vie si z nich brať, čo potrebuje, bez toho aby ho to akokoľvek narušovalo. Vedľa toho je akékoľvek obilie nová potravina, na ktorú si ľudské telo nestačilo zvyknúť, a spôsobuje v ňom rôzne zápaly a choroby.



Snímka: Michal Sváček, MAFRA

Obilie je tu tisíce rokov, ako to môže byť nová potravina?
Ľudia začali jesť jedlá z múky v čase, keď objavili poľnohospodárstvo, čo bolo pred desiatimi tisícmi rokov. Lenže človek sa vyvíja už 2,6 milióna rokov, vtedy bola takzvaná paleolitická doba. Preto sa Paleo diéte hovorí niekedy strava jaskynného človeka. Kým tráviace ústrojenstvo sa odvtedy príliš nezmenilo, jedlo prešlo obrovskou premenou. A úplne najradikálnejšie sa zmenilo za posledných päťdesiat rokov. Umelo spracované, umelé výrobky, ktoré si v obchodoch môžeme kúpiť, nemajú s pôvodnou stravou človeka skoro nič spoločné.
   
Podľa čoho sa teda máme v obchodoch riadiť?
Jednoduché pravidlo - vždy sa spýtajte, či to pochádza zo zvieraťa alebo z rastliny. Všetko ostatné je neprirodzené.

Mlieko pochádza z kravy a to je zviera. Vy tvrdíte, že mliečne výrobky nie sú ľuďom prirodzené. Nedáva to zmysel.
Mlieko je fajn, ale pre mláďatá. Ako jediní tvorovia na planéte pijeme mlieko aj v dospelosti. Viete, na čo je mlieko? Aby vyživilo bábätko a pomohlo mu vyrásť. Navyše enzým, ktorý pomáha telu mlieko spracovať, z tela prirodzene mizne okolo tretieho roku veku. Ak chcete schudnúť, ťažko môžete jesť jedlo, ktoré je tak výživné, že dokáže premeniť novorodeniatko na batoľa.

A odtučnenú verziu?
Tá už je zase priemyselne spracovaná, teda ľudskému telu neprirodzená.

Nie je v mlieku vápnik, ktorý pomáha kostiam?
Je, ale telo ho dokáže z mliečnych výrobkov prijímať len do doby, kým má na to enzýmy. Vápnik oveľa ľahšie získate z mäsa alebo vývaru z kostí.

Vy takto vážne jete každý deň?
Paleo stravu dodržujem v 95 percentách. Nemám doma nič, čo by nebolo paleo. Samozrejme si niekedy dám niečo, čo nie je v súlade s tým, napríklad pohárik Prosecca alebo si uhryznem z toho vášho úžasného chleba, čo tu máte. Aj keď je to veľmi chutné, väčšinou okamžite na svojom tele pozorujem, že mu to neurobilo dobre.

Ako teda jete?
Základ každého jedla je vždy bielkovina, teda mäso alebo vajcia. K tomu mám zakaždým kúsok zeleniny kvôli vláknine a vitamínom, trochu ovocia kvôli cukru a pár orechov alebo kvapku oleja kvôli tuku. Vďaka takto vyváženému jedlu nie som nikdy hladná, ani nemám nutkavú potrebu niečo zjesť. Vydrží mi to až do obeda, kedy jem podľa rovnakého vzorca. Keď som ešte pracovala v kancelárii, nosila som si jedlo jednoducho so sebou. Len tak totiž viete, čo naozaj jete.

Nie je to časovo náročné, stále si niečo variť?
Naučila som sa s tým pracovať. Raz za týždeň urobíme s mojím mužom veľký nákup a ja potom dve hodiny trávim tým, že si pripravím jedlá na celý týždeň. Urobím si také čerstvé polotovary, tie si nechám zabalené v chladničke na ďalšie dni a potom už ich len použijem ako základ pre jedlá na každý deň.

Rovnako mi to pripadá príliš monotónne.
Súhlasím, preto vlastne vznikla moja kuchárka. Som z rodiny, kde jedlo bolo najdôležitejšou náplňou dňa. Sedeli sme pri raňajkách a už sme sa bavili o tom, čo budeme mať na obed. Mama je Talianka, otec Libanonec, takže sme vždy ako deti mali čerstvé teplé obedy aj večere. Kedykoľvek sme jedli niekde v reštaurácii, rozoberali sme s rodičmi, ako by sa to konkrétne jedlo dalo uvariť inak. Keď som pochopila, že paleo strava je spôsob, akým chcem jesť už navždy, snažila som sa nájsť spôsoby, ako mať labužnícke jedlá v rámci možností. Vážne to ide. (na snímke v čase, keď mala niekoľko kíl navyše, pozn. red)

V Amerike má vaša kniha obrovský úspech. U nás sa zatiaľ paleo stravovanie príliš nerozšírilo, ako je to v Spojených štátoch?
Všetci ľudia okolo mňa jedia paleo. Nemám vo svojom okruhu nikoho, kto by si ešte pochutnával na cestovinách alebo pečive. Kniha Jedlo na prvom mieste, z ktorej som vychádzala pri vytváraní svojej kuchárky, je už tri roky v prvej desiatke bestsellerov New York Times. Nie že by tak jedla väčšina Ameriky, ale je to výrazný trend. Aj vďaka tomu, že sa veľa ľudí odkláňa od prijímania lepku, ktorý je vo väčšine obilnín, a paleo im teda veľmi vyhovuje.
    
V čom je cukor taký zlý okrem toho, že sa z neho priberá?
Môj bože, kde začať? Cukor, ten umelo spracovaný, pôsobí v tele ako jed. Teda v množstve, v ktorom ho prijímame my. Cukor sa dnes pridáva snáď úplne do všetkého, napríklad aj do šunky alebo zeleninových šalátov. Telo ho nevie v takom množstve spracovávať a okrem toho, že ho ukladá do tukov, tiež v tele narušuje bunky a spôsobuje mnoho chorôb. Navyše vytvára závislosť.

Ľudia sú závislí na cukre?
O tom niet pochýb. Keď zjete čokoládovú tyčinku, okamžite vám stúpne hladina cukru v krvi a dostanete rýchlu energiu. Ak ju nespotrebujete, čo je v našom sedavom spôsobe života najčastejšie, uloží sa vám do tukov. Keď telo potrebuje energiu, vezme si ju z cukrov, pretože ju vie rýchlejšie získať ako z tukov, ktorých rozbitie mu trvá dlhšie. Energia z cukru je preto kolísavá. Keď jete potraviny bohaté na cukor, čo sú všetky cestoviny, ryža, zemiaky a samozrejme sladkosti, mávate veľké výkyvy energie. Keď prestanete jesť cukor, vaše telo je nútené si energiu vyrábať z tukov. Okrem toho, že prirodzene začnete chudnúť, zrazu prestanete mať nevyrovnanú energiu, zlé nálady, veľké denné poklesy. Oveľa lepšie spíte.

Čo je teda z tohto hľadiska nízkotučný jogurt?
Myslíte priemyselne spracované niečo plné cukru, niečo, o čom reklamy tvrdia, že pomôže schudnúť? To je predsa úplný nezmysel. Nízkotučné potraviny sú umelo zbavené prirodzeného tuku, ale aby vôbec nejako chutili, dodá sa do nich cukor. Jediné, čo po ich konzumácii vznikne, je potreba zjesť ďalší, pretože vás nezasýti. Všetky najnovšie výskumy fungovania potravín potvrdzujú, že odporúčania, aby sa pri zdravej životospráve človek vyhýbal tuku, ale pritom si ponechal v jedle cukor, boli veľký vedecký omyl.

Čo sa stane človeku, ktorý prestane prijímať cukor?
Veľa ľudí opisuje prvé dni bolenie hlavy, smútok, pálčivú chuť na niečo sladké, vlastne také abstinenčné príznaky. Veľkej časti ľudí sa o cukre dokonca sníva, napríklad že jedia obľúbenú čokoládu alebo cukríky. Akonáhle to ale prekonajú, čo trvá štyri až sedem dní, nemajú vôbec potrebu jesť sladkosti.

Vy ste to tiež zažili?
Dobre si na to pamätám. Mali sme raz v práci konferenciu a na stole boli čokoládové muffiny. V tej dobe som mala za sebou knihu Jedlo na prvom mieste a práve som začala očistný program Whole30, čo je tridsaťdňový vstup do paleo stravovania. Nedokázala som sa na nič sústrediť, len som stále hypnotizovala tie muffiny. Ostatní si ich normálne brali a jedli a ja som ich pozorovala, ako im to nič nerobí. O rok neskôr sme mali výročnú konferenciu znova, na stole znovu čokoládové muffiny. Vôbec som ich nevnímala. Ako keby tam neboli. Bola som úplne slobodná.

Stále sa mi však zdá, že všetky tieto diéty sú len snahou obísť jednoduché pravidlo pre chudnutie, ktorým je znížiť príjem a zvýšiť výdaj. Tuk má predsa oveľa viac kalórií ako také cestoviny.
Kalórie sú síce dôležité, ale nie najdôležitejšie. Keď si spočítate jedálniček na päť tisíc kilojoulov denne, určite schudnete, ale budete hladní. Dá sa teda predpokladať, že to skôr alebo neskôr nevydržíte, pretože byť hladní alebo mať pálčivú chuť na niečo sa jednoducho nedá vydržať. Oveľa istejšie je jesť jedlá, ktoré vo vás nevyvolávajú potrebu ďalšieho jedla, ale ktoré vás prirodzene zasýtia. To sú jedlá, ktoré v sebe nemajú cukor, teda mäso, vajcia, orechy, zelenina. Keď jete jedlá skombinované z týchto potravín, získate to, čo majú prirodzene štíhli ľudia - úplnú kontrolu nad tým, čo jete. Jedlo ovládate vy, nie ono vás.

V knihe máte fotku, na ktorej ste v pražskej galérii DOX. Máte k tomu miestu nejaký zvláštny vzťah?
Mám osobitný vzťah k celej Prahe. Strašne sa mi páči od prvej chvíle, keď som tu bola prvýkrát, čo bolo pred štyrmi rokmi. Okamžite sme sa s mojím mužom cítili skvele a chceli by sme tu žiť. Navyše moja babička bola Slovenka, takže k tejto časti sveta mám veľmi blízko. Vďaka tomu, že je moja kniha taká úspešná, si môžeme dovoliť bývať, kde chceme. Ja píšem a vymýšľam recepty, muž mi ich fotí a robí grafickú úpravu knihy. To môžeme robiť odkiaľkoľvek, takže aj z Prahy. Dúfam, že nám to vyjde a budeme tam môcť aspoň niekoľko rokov žiť.


Jana Ciglerová, idnes.cz

Ticketportal.sk