Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
28.01.2015, 00:00

Schudnite len vďaka sile myšlienky. Vedci tvrdia, že sa to dá

Kľúčom by podľa nich malo byť takzvané zabúdanie jedla. Aj ako dôsledok hektickej doby.

Schudnite len vďaka sile myšlienky. Vedci tvrdia, že sa to dá

Eric Robinson z Univerzity v Liverpoole má prekvapujúci nástroj na zníženie hmotnosti. Je to niečo, čo všetci máme, ale nepoužívame celkom tak, ako by sme chceli - našu pamäť. O jeho netradičných metódach informovala BBC.

Ľudia, čo držia diétu, majú často pocit, že musia zvádzať boj so svojim žalúdkom. Psychológovia ako Robins však tvrdia, že viac ako naše vnútornosti vytvára a ovplyvňuje chuť na jedlo naša myseľ. Natoľko, že ak sa pokúsite spomenúť si na posledné jedlo, čo ste zjedli, môžete podľa Robinsona schudnúť bez hladovania a bolesti. „Veľa výskumov dokázalo, že jemné psychologické faktory môžu ovplyvniť, koľko toho zjete.  Ale ľudia si stále nie sú vedomí tohto vplyvu," hovorí. „A to je dôležité vzhľadom na to, že obezita je celosvetovým problémom." Ako by to mohlo fungovať?

Zabúdame na jedlo
Inšpiráciou sa stalo myslenie ľudí s veľmi zlými spomienkami, ktorí trpia takzvanou anterográdnou amnéziou.  Nepamätajú si totiž rôzne dlhé časové úseky. To znamená, že s nimi môžete viesť dlhý a hĺbavý rozhovor, no po 20 minútach nebudú tušiť, kto ste.  To isté platí aj o potravinách, ktoré konzumujú. Jedna z kľúčových štúdií zahŕňala bývalého hudobníka a bývalého bankára, pričom u oboch sa vyvinula anterográdna amnéziu po herpesovej infekcii. Tá poškodila časť  mozgu zodpovednú za nové spomienky.

V rámci pokusov im najprv dali taniere plné sendvičov a koláčov, ktoré jedli, dokiaľ neboli sýti. Taniere potom odniesli a o 15 minút doniesli taniere ešte plnšie. Kým zdraví dobrovoľníci ďalšie jedlo odmietli, muži postihnutí amnéziou sa napriek plnému žalúdku pokojne najedli znovu. „Zabúdajú na posledné jedlo, a preto keď im ponúknete ďalšie, tiež ho zjedia,“ vysvetľuje Glyn Humphreys z Univerzity v Oxforde, ktorý štúdiu viedol.


Napriek slabým spomienka dvojica s amnéziou celkom na to, čo zjedla, nezabúda. V ďalšej časti experimentu mohli ochutnať množstvo potravín - ryžový puding, lupienky, čokoládu a mnohé ďalšie. Potom ich požiadali, aby chvíľu počkali a ponúkli im rovnaké jedlo na ochutnanie opäť. Väčšina ľudí bez poruchy pamäte automaticky hľadá rôzne chute, takže pri druhom kole svoje preferencie meníme. Jav zvaný senzoricky špecifické zasýtenie funguje tak, že siahame po jedlách, ktoré sme ešte neochutnali. No rovnako sa chovali aj dvaja pacienti s amnéziou.

V rámci ďalšieho experimentu  Jeff Brunstrom na Univerzite v Bristole poveril dobrovoľníkov jednoduchou úlohou: zjesť misu polievky. Bez ich vedomia však k miskám zospodu pripevnil hadičku, ktorou mohol dopĺňať obsah bez toho, aby o tom jediaci vedeli. Zistil, že množstvo, ktoré ľudia zjedli, záviselo výhradne od veľkosti a tvaru misky na začiatku a veľmi málo od skutočného objemu polievky.

Oba pokusy tak oslabujú všeobecný názor, že hlad riadia výlučne hormóny z čreva. „Netvrdím, že tento druh signalizácia nie je dôležitý, ale úloha mysle nebola doposiaľ dostatočne zohľadnená," hovorí Brunstrom. A v niektorých prípadoch môže byť dokonca dôležitejšia.

Zapojte zmysly
Určitý vplyv má aj náš moderný, hektickej život. Pracovné obedy sú čoraz bežnejšie, počas večere zas mnohí  pozerajú do televízora či notebooku alebo sa hrajú so smartfónmi. Všetky tieto rozptýlenia by mohli mať vplyv na naše spomienky na to, čo sme jedli. Aj preto vedci teraz hľadajú spôsoby, ako posilniť zmyslovú pamäť potravín. Robinson nedávno testoval, či nahrávka púšťaná počas jedla, by mohla skupine obéznych žien pomôcť ovplyvniť apetít. V trojminútovom klipe ich požiadal, aby sa plne sústredili na zmyslovú stránku jedla - spomienky, chuť, vôňu. Druhá kontrolná skupina jedla s príjemnou melodickou hudbou. Ako Robinson dúfal, keď neskôr od žien chceli, aby opísali svoje spomienky, vysvitlo, že tie, čo si jedlo viac vychutnali, si ďalšie dopriali o tri hodiny neskôr a zjedli o 30 percent menej kalórií.

Tento prístup nemusí fungovať u každého, no Robinson má aj ďalšie alternatívne techniky.  Žiadal ľudí, aby si vedome spomenuli, čo všetko počas dňa zjedli. To ich odradilo od ďalšieho prejedania sa. Pomôcť podľa vedcov z Pensylvánskej univerzity môže aj vaša fantázia - ak si detailne predstavíte, že ste zjedli napríklad desiatu, skutočne sa tým zníži vaša túžba po ďalšom jedle. Robinson v súčasnej dobe pracuje aj na aplikácii, ktorá by mohla pripomínať posledné jedlo počas celodennej rutiny. Samozrejme, všetky techniky odborníci ešte musia podrobiť niekoľkonásobným experimentom a štúdiu. Vy ich zatiaľ môžete vyskúšať na sebe.

Zdroj: bbc.com

Súvisiace články

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.