Vaše ratolesti sa nielen naučia jednoduché recepty svojich obľúbených maškŕt, ale získajú základné zručnosti, ako si ich aj pripraviť. A ak už nie to, minimálne zistia, že každé jedlo treba pripravovať s láskou a varenie nie je nutnosť, ale celkom dobrá zábava.
Tri, dva, jedna...praženica
Je deväť hodín ráno. V Erdödyho paláci sa stretávajú deti. Presne šesť. Traja chlapci, tri dievčatá. Tentoraz je pomer jedna k jednej celkom náhodný. Ako aj vek. Zhruba všetci majú osem. "Moji milí kuchárikovia, keďže máme ránko, pripravíme si chutnú praženicu“,s úsmevom ich víta zručná kuchárka Andrea Bučeková, pracujúca pod taktovkou šéfkuchára Jara Žídeka.
Obratne každému podáva bielu zásteru so zdôraznením, že vo finále sa bude tešiť, ak sa poriadne zašpinia. Práve táto prívetivá dáma stojí za vznikom detskej školy a vysvetľuje prečo. "Keďže celkom úspešne fungujú školy varenia pre dospelých, napadlo mi, prečo by sa niečomu nemohli priučiť aj detičky. Sú zvedavé, vnímavé a hravé a zo svojho detstva si pamätám, ako som sa rada motala pri mame v kuchyni,“ vysvetľuje.
Aj chlapci chcú variť
Znakom toho, že jej nápad sa stretol s absolútnym nadšením je fakt, že až do novembra má kurzy obsadené. Nezabudne dodať, že je to určené deťom od šesť do dvanásť rokov, ako aj to, že by sme všetci boli prekvapení, koľko chlapcov má o kuchárske umenie záujem. Milé zistenie.
Deti sa medzitým presúvajú do rozsiahlej kuchyne. Každé "vyfasuje“ panvicu a potrebné ingrediencie. "Ja si cibuľu neprosím, mne chutí len čistá praženica“, upozorňuje okatý Borisko a s plnou vážnosťou sa púšťa do rozbíjania vajíčok. Spočiatku mĺkva Andrejka sa prejavuje ako budúca šikovnica. Krájanie cibule jej ide od ruky a k tomu všetkému sa tvári absolútne vážne. Vajcia sa ľahúčko menia na chutný pokrm. Andrea nad všetkým dohliada. Prízvukuje, kedy posoliť, kedy vypnúť, aby sa aj zdanlivo jednoduché jedlo, nepremenilo na nepoužiteľný obsah, patriaci do koša. Každé jedlo, ktoré si v tento deň malí kulinári pripravujú, následne servírujú na tanier a degustujú v jedálni. "Ja chcem zo všetkého nechať ochutnať rodičom aj dvom súrodencom,“ s plnou vážnosťou dodáva hnedovlasý Aleš.
Pizza, krevety či šúľance?
"Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo?“ pýta sa detí Andrea. A odpovede v celku nie sú prekvapujúce. "Pizza a hamburgery,“ jednohlasne zvolajú. O to väčšia radosť nastane, keď im skúsená inštruktorka prisľúbi, že si všetko idú pripraviť. "A naučím vás robiť aj zmrzlinu, šúľance a ukážem vám, ako sa čistia krevety,“ dodáva.
Ak by ste si mysleli, že deti si pizzu robia tak, že dostanú kus hotového cesta, ste na omyle. Okrem toho, že každé jedno si vo svojej miske poctivo vypracuje vykysnutú hmotu, empatická Andrea ustavične zdôrazňuje postup, aby si deti aj niečo zapamätali. Najväčšiu radosť azda majú, keď im dovolí, aby sa ušpinili, či, aby si podľa vlastného výberu dali na pripravené a oddýchnuté pizzové cesto, čo len chcú. "Moja mama nemá rada šampiňóny, ja jej tam dám len paradajky a šunku,“ zahlási blonďavý Paľko. Aleš kontruje: "Ja urobím polovicu pre tatina aj s cibuľou a polovicu s hubami pre maminku.“
Spočiatku nevrlá Miška, ktorú varenie evidentne nebaví, ožíva. "Nevedela som, že je také ťažké robiť pizzu, ale mozzarelu si tam teda nedám,“rozpráva. Okrem toho, že Andrea dôsledne dohliada na to, aby sa malí kuchári čo to priučili, vysvetľuje im význam kombinácii jednotlivých surovín. Napríklad, prečo ide na pizzu mäkky ovčí syr a nie tvrdý eidam. Aký význam majú v ceste kvasnice. Prečo sa do domácky robenej zmrzliny dávajú vajicia a plnotučná smotana, či prečo je dobré, keď si zarobená palacinková hmota má v miske troška oddýchnuť, kým sa premení na chrumkavú dobrotu.
Ideme do finále
V kuchyni to graduje. Vôňami aj dobrotami, ktoré šikovné deti postupne donášajú na prestretý stôl. Ich brušká akoby nemali stopku. Chichocú sa a maškrtia. Troška z pizze, kúsok z voňavého hamburgera. Na rad ešte prichádza smotanová zmrzlina a pravé makové šúľance.
Azda pri tejto pochutine sa každé z detí najviac zabáva. Zamúčené až po uši, dôkladne tvarujú poriadne slížiská. Vzápätí im zručná Andrea ukazuje, ako sa vo vzduchu prehadzujú palacinky. Panvica je ťažká, ani chlapci nemajú silu si to vyskúšať, len obdivne pozorujú svoju inštruktorku. Práve táto činnosť je bodkou za tvorivým predpoludním.
Do jedálne sa zhromažďujú prekvapení rodičia. Ich ufúľané ratolesti im ponúkajú vlastnoručne pripravené dobroty. Každé jedno sa chce pochváliť, odrecitovať postup receptu. Je to milé až dojímavé. Andrea Bučeková každému jednému odovzdá diplom za zručnosť a samozrejme, Rád zlatej varešky. "Ja by som prišiel aj na budúce, mňa to veľmi bavilo,“priznáva Borisko, trocha smutný, že to už skončilo a musí ísť domov. Andrea mu sľubuje, že maminka ho určite prihlási aj niekedy nabudúce a dovtedy bude zatiaľ pomáhať rodičom v kuchyni.“ Miška zase pri rozlúčke sľúbi, že na jedlo už nebude hovoriť fuj a že si doma odteraz sama chce pripraviť hamburger. Príjemné zistenie. Detská škola varenia totiž v sebe nesie podstatnú filozofiu - každé jedlo, zložité, či jednoduché, chutí najlepšie iba vtedy, ak sa varí s láskou.