Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
03.10.2020, 00:00

Buď ju milujeme, alebo nenávidíme. Aká je však história držkovej polievky?

  • Nič nie je takým symbolom nadchádzajúcej jesene a zimy ako tanier pariacej sa polievky.
  • Zároveň nič nie je takým symbolom obdobia zabíjačiek a tiež dôb minulých ako tanier držkovej polievky s chrumkavým chlebom.
  • Odkiaľ sa však táto obľúbená aj zatracované pochúťka vlastne vzala?
Buď ju milujeme, alebo nenávidíme. Aká je však história držkovej polievky?
Zdroj: Pixabay (ilustračná)

Držky (a, samozrejme, držkovú polievku) buď milujete, alebo nenávidíte. V tomto prípade nie je stredná cesta a nepoznám asi nikoho, kto by mal k držkovej vlažný vzťah.

​Mimochodom, vlažná držková polievka je rovnaký nonsens ako teplé gaspacho alebo studené bryndzové halušky. Klasika staničných (a iných) bufetov a reštaurácií má typickú chuť napriek tomu, že neexistuje jediný správny a univerzálny recept.

V tom našskom však nesmie chýbať dobrá červená paprika, musí byť hustá a v kombinácii s chlebom či pečivom a pohárom oroseného piva je to jedlo, ktoré zasýti, nakopne a pomôže aj z malej „opice“.

Odkiaľ sa však do našich končín a jedálnych lístkov dostala? A ako sa stala obľúbeným „trojbojom“ výdatných desiatových polievok spolu s gulášovou a hustou fazuľovou? Tá cesta nebola krátka. A možno vás prekvapí, že má svoje pendanty doslova po celom svete.

Prácna surovina

Pamätám si na jednu zo svojich prvých služobných ciest v redakcii. Išli sme tuším do Košíc a veľkú časť cesty späť mi jeden z našich fotografov básnil o držkovej.

Ako ju robieva doma, kam chodí na tie najlepšie držky, ako presne sa musia spracovať, aby boli jemné a bez charakteristického odoru, čo všetko tam dáva on a čo iní a prečo je tá jeho polievka najlepšia.

Okrem toho sa priznal, že jej vždy narobí niekoľko litrov a dá si časť zamraziť. A tiež, že v období, keď ju uvarí, mu vôbec nepríde zaťažko jesť ju aj niekoľko dní po sebe. Hneď na začiatku sa priznám, že mne držková nevonia.

Nielen kvôli onomu pachu. Jednoducho nie som jej milovníčka, hoci vnútornosti mám takmer bezvýhradne veľmi rada. O to zaujímavejšie bolo prenikať do podstaty jedla, pri zvuku ktorého sa iným vedia rozžiariť oči ako pod vianočným stromčekom.

Začnime teda od začiatku a základnej suroviny. Ľudia jedli vnútornosti ulovených či chovaných zvierat od praveku.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 76% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Ticketportal.sk