Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
28.03.2020, 00:00

Sladká história, ktorá zmenila ľudstvo: Prejdite sa stručnými dejinami cukru

  • Je prítomný všade, ale bývali časy, keď bol na našich stoloch veľkou vzácnosťou.
  • V jeho dejinách sa navyše zrkadlí celá moderná história.
  • Čo má cukrová repa spoločné s Napoleonom? Ako sa z niekdajšieho Československa stala cukrovarnícka veľmoc? A prečo je v čase klimatických zmien taká dôležitá repa na poliach?
  • Prečítajte si článok, publikovaný v HN magazíne, ktorý vychádza každý piatok ako príloha k Hospodárskym novinám.
Sladká história, ktorá zmenila ľudstvo: Prejdite sa stručnými dejinami cukru
Zdroj: Dreamstime

Premietli sa v ňom zložité politické dejiny kontinentu. Stal sa zdrojom bohatstva aj komoditou, ktorá prepísala gastronomickú mapu Európy. Reč je o obyčajnom cukre, bez ktorého si len ťažko vieme predstaviť dnešný život.

​Vo chvíľach, keď si ho sypeme do kávy alebo po ňom siahame pri príprave koláčov, len sotva premýšľame nad tým, kde sa vzal a aká bola jeho cesta od vzácnej komodity k úplne samozrejmej potravine.

A pritom dejiny cukru sú plné zaujímavých zvratov a významných míľnikov pre históriu celého ľudstva. Presnejšie povedané, ide o dejiny cukrovej repy. Každý z nás ročne skonzumuje priemerne 38 kilogramov cukru – a prevažná väčšina tohto množstva je cukor z buliev cukrovej repy.

Kde sa vôbec vzala a čo rozhodlo o tom, že práve táto nepríliš vzhľadná plodina bude na začiatku potešenia našich chuťových pohárikov?

Luxusný tovar pre bohatých

Z hľadiska histórie sa cukor, najmä ten repný, stal bežnou súčasťou každodenného života len nedávno. Ešte na začiatku devätnásteho storočia nebol v našich krajinách hlavným zdrojom sladkej chuti.

Zdroj: Wikimedia.org

​Po celé stáročia sa naši predkovia zaobišli bez neho – jednoducho preto, že nebol dostupný. To však neznamená, že by ich jedlo nemohlo byť tiež sladké, len zdrojom tejto príjemnej chuti bolo niečo iné.

„Sladká chuť pokrmov bola veľmi často dodaná ovocím, sušeným ovocím, najmä hrozienkami a jablkami, sirupmi z jabĺk a hrušiek, ale aj zeleninou, najmä mrkvou, alebo medom,“ vysvetľuje antropologička a historička Barbora Půtová, ktorá pracuje v Ústave etnológie Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe.

Sladké neodmysliteľne patrilo k sviatočným pokrmom, hoci z dnešného pohľadu – či skôr chuti – bolo sladké „málo“. „Napríklad s vianočnými sviatkami boli neodmysliteľne spojené vianočné cukrovinky, korenené sušienky, ale aj vianočka, šišky z kysnutého cesta s makom alebo pracharandou (prášok zo sušených hrušiek, pozn. redakcie) a muzika, čo je zvarené sladené ovocie.

Na veľkonočné sviatky stôl dopĺňali judáše, družbance, plnené koláče, mazanec alebo veľkonočný baránok,“ dodáva antropologička.

Bežní, nepríliš majetní ľudia si vystačili s medom a so sladkým ovocím, hoci cukor bol v Európe ako luxusná komodita dostupný už niekoľko storočí.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Ticketportal.sk