Sledujte nás na Instagrame
@hospodarske_noviny
Stal sa zo mňa bylinožravec. Žiadne mäso, žiadne vajíčka, ba ani mlieko. Šesť týždňov som počúval jednu otázku. Stále dookola: "A čo teda vlastne ješ?" Šesť týždňov som žil ako vegán. Šesť týždňov som mal pritom omnoho pestrejší jedálniček ako väčšina ľudí, ktorí mi túto otázku položili.
Strava bola rozličná napriek faktu, že polovica obchodu s potravinami sa pre mňa stala "no go zónou", zakázaným miestom. Obrovské chladiace boxy s bravčovým, morčacím, hovädzím aj jahňacím mäsom.
Nekonečný výber holandských, švajčiarskych syrov, pestrofarebné etikety jogurtov. Nič z toho som si do košíka naložiť nemohol.
O to viac času som strávil v krabiciach so zeleninou, vyberal rôzne druhy ryže a strukovín, spoznával chute dosiaľ nepoznané. Zbavil som sa stereotypu, nemohol som rýchlu desiatu odbiť rožkom s vlašským šalátom ani kúskom pizze. Musel som o jedle premýšľať a znovu som si uvedomil, aké veľmi je to dôležité. Šesť týždňov vegánstva zo mňa neurobilo vegána, ale rozhodne upravilo môj pohľad na jedlo.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 92% na dočítanie.
Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.