Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
20.08.2019, 17:30

Tuky, víno či cestoviny: Dlhé roky mali zlú povesť, dnes sa však majú čím pýšiť

Potraviny, ktoré dlhodobo neboli hodnotené pozitívne, sa stali zdraviu prospešnou súčasťou vyváženého jedálnička.

Tuky, víno či cestoviny: Dlhé roky mali zlú povesť, dnes sa však majú čím pýšiť
Zdroj: Pixabay

Kedysi mali zlú povesť a zo všetkých strán sme počúvali aj čítali, prečo je dobré sa im vyhýbať. My vám však prinášame prehľad potravín, ktoré zverejnil portál Reader´s Digest, ktoré svoju zlú reputáciu rokmi napravili.

Z potravín uvedených nižšie sa stala zdraviu prospešná súčasť vyváženého jedálnička:

1. Chlieb

Ako je možné, že tento tradičný pokrm sa v posledných rokoch stal nepriateľom číslo jeden? Odpoveďou je rafinovaná biela múka, rafinovaný biely cukor, lacná soľ a celá paleta konzervačných látok. Nehovoriac o lepku, ktorý je dnes vnímaný ako zbraň hromadného ničenia.

Chlieb mal zlú povesť veľmi dlho aj kvôli svojej schopnosti meniť karbohydráty v tele na sacharidy. Málokto však vie, že zo sacharidov dokáže vytvoriť najvhodnejší zdroj paliva pre telo.

Odborníčka na výživu Sara Haasová odporúča nejsť len cestou vylúčenia karbohydrátov, pretože nám poskytujú energiu. Skôr hľadať ich správne zdroje. Vysoko spracované biele pečivo je zbavené väčšiny svojich výživových výhod, ale čo sa týka celozrnného chleba, ten obsahuje jednu veľmi prospešnú zložkou, ktorou je vláknina. Tá zabezpečí, že sa cítite dlhšie sýti.

K dlhoročnej výzve, aby sme znížili príjem soli, cukrov a tukov, pribudla totiž ďalšia: pridať vlákninu. Jej konzumácia súvisí s pozitívnym vplyvom pri chorobách srdca a ciev, vysokom krvnom tlaku, cholesterole alebo s niektorými nádorovými ochoreniami.

2. Cestoviny

Málokto by odolal tanieru lákavo pripravených cestovín, najmä tých talianskych. V mnohých diétach sa ešte stále zakazujú a dlho boli v nemilosti. Rozdiel po toľkých rokoch je však v jednej zásadnej veci.

Mnohé druhy, ktoré nájdeme v ponuke mnohých supermarketov, sú už dnes (svojou výživovou hodnotou) na míle vzdialené tým, ktoré bežne jedávame aj v reštaurácii. Nutričná odborníčka a registrovaná dietetička Jenna Braddocková tvrdí, že cestoviny už nie sú tým, čo bývali.

„Dnes už existujú cestoviny bez obsahu bielkovín, v prípade zdravotných obmedzení aj bez lepku. Stačí si vybrať,“ hovorí a dodáva, že zdraviu prospešná je pre ilustráciu napríklad kombinácia ryžových cestovín so zeleninou.

Druhou devízou cestovín je fakt, že patria medzi potraviny, stimulujúce produkciu látok, ktoré pomáhajú zachovať si dobrú náladu. Môže za to látka zvaná tryptofán. Ten je nositeľom serotonínu, hormónu regulujúceho náladu. Je prítomný vo väčšine proteínov, ktoré zjeme, zlepšuje náladu, sústredenosť a pamäť.

3. Tuky

Všeobecná mienka bývala taká, že sme to, čo jeme, takže prenesene „tuk z nás robí tuk.“ Mali povesť strojcov problémov, najmä tie živočíšne. Vojnové ťaženie proti nim utícha a sú povoľované a dokonca doporučované.

„Dietetici (odborníci v oblasti ľudskej výživy a regulácie stravy, pozn. red.) považujú tuk za nevyhnutnú výživovú zložku pre život,“ hovorí odborníčka na výživu Haasová. Telo tuky nevie samo vytvárať, musia sa teda prijímať v strave.

Nasýtené tuky (ako napríklad v červenom mäse) sú spojené so srdcovými chorobami, avšak nenasýtené, ktoré sa nachádzajú napríklad v olivovom oleji či v avokáde by mohli zlepšiť kardiovaskulárne zdravie a pomôcť pri chudnutí.

"Desiatky rokov sme tvrdili, že nasýtené mastné kyseliny obsiahnuté v živočíšnych tukoch sú pre naše zdravie zlé. Považovali sme ich za hlavnú príčinu ochorení srdca, vznik cukrovky a obezity. Teraz sa ukázalo, že hlavnými vinníkmi týchto chorôb sú cukor, rafinované sacharidy a priemyselne spracované potraviny," vysvetľovali vedci v roku 2014 pre magazín Time.

Masť sa dokonca v rebríčku stovky najzdravších potravín, ktorý zverejnila britská stanica BBC, zaradila do top desiatky.
"Podľa pôvodu ich delíme na rastlinné, teda oleje, roztierateľné tuky, margaríny a živočíšne, ktoré predstavujú maslo, masť, loj, rybí tuk," uviedol pred časom docent Jiří Brata, podpredseda odbornej skupiny pre tuky, detergenty a kozmetickú chémiu Českej spoločnosti chemickej.

K najlepším zdrojom zdravých tukov patria ryby, maslo a vajcia z voľného chovu, orechy, semienka, avokádo a olivy. Zdraviu neprospešnými, až škodlivými tukmi sú prepálené oleje a vysoko priemyselne upravované rastlinné oleje.

A čo sa týka masla a margarínu, odpoveď v tom, čo si vybrať je dnes jasná. Maslo. „Príjem živočíšnych mastných tukov bol spojený s nižším rizikom mŕtvice. Dokonca aj 42 percent celkového energetického príjmu v tukoch malo priaznivý vplyv na zdravie," tvrdí propagátorka zdravej výživy Margit Slimáková.

4. Plnotučné mlieko

Pravidlo pre mlieko bývalo: „jedno percento alebo menej.“ To už však neplatí. Výskum naznačuje, že nasýtený tuk, nachádzajúci sa v mliečnych výrobkoch nemá také zdravotné riziká ako nasýtené tuky v mäse.

Odborníci na výživu dokonca stále častejšie odporúčajú , aby sme si namiesto mlieka a jogurtu bez obsahu tuku vybrali radšej „tučnejšie“ verzie. „Neznamená to, že by ste si mali mať každý deň dopriať balenie zmrzliny, ale ak uprednostňujete plnotučné mlieko, so správnou kombináciou a mierou to môžeme zaradiť do jedálnička ako vyváženú stravu,“ hovorí registrovaná dietička Braddocková.

A rada na záver ? Uprednostnite čerstvé mlieko pred trvanlivým a plnotučné pred nízkotučným.

5. Vajcia a vaječné žĺtky

Omeleta bez použitia žĺtkov sa roky považovala za jednu z najzdravších možností raňajok. Verilo sa totiž, že žĺtok obsahuje vaječný tuk a cholesterol. Ako pri ostatných potravinách, aj žĺtok dostal po rokoch milosť.

Práve on obsahuje väčšinu vitamínov, ktorými sa vajcia pýšia. Konkrétne ide o vitamín B6 a B12, ale aj vitamíny A, D, E a K. Vaječné žĺtky sú totiž jedným z mála prírodných zdrojov vitamínu D, ak nepočítame slnečné svetlo.

Vajcia boli dlhú dobu zatracované pre svoj vysoký obsah cholesterolu, ktorý môže zvyšovať riziko srdcových ochorení. Jeden z výskumov však ukázal, že obsah cholesterolu v našom jedle má len malý vplyv na hodnoty cholesterolu v tele.

"Sú plné bielkovín (až 6 gramov na vajce), dobrých nenasýtených tukov, vitamínu D, A a B12," hovorí Keri Glassmanová, registrovaná dietologička a špecialistka na výživu.

Tiež udržujú apetít na uzde, a preto sú oveľa vhodnejšie na raňajky, ako pokrm s vysokým obsahom sacharidov. Vajce celkovo patrí medzi najvýživnejšie prírodné potraviny.

"Poskytuje veľmi kvalitné bielkoviny, čo ocenia najmä tí, ktorí sa snažia schudnúť," vyjadril sa Radek Pajic, výživový špecialista a osobný tréner. S výnimkou vitamínu C obsahujú vajcia všetky dôležité vitamíny. Z minerálnych látok je v nich najmä vysoký podiel železa, fosforu, draslíka a zinku, ktorý nám pomáha pri prekonávaní viróz.

6. Káva

Káva tiež neoplývala predošlé roky najlepšou povesťou. Štúdie však ukazujú, že osoby, ktoré pijú kávu, majú nižšie riziko Parkinsonovej choroby, Alzheimerovej choroby a niekoľkých ďalších, ktoré môžu viesť k smrti.

Ani štúdie, ktoré zas skúmali vplyv kofeínu na metabolizmus vápnika v ľudskom tele, nedopadli jednoznačne. Väčšina z nich preukázala len mierne zvýšené vylučovanie vápnika močom bezprostredne po vypití šálky kávy, čo nemusí zákonite znamenať, že by ho telo nemalo dostatok.

Z tohto hľadiska teda môžeme nedostatok vápnika hľadať skôr v lepšom zložení našej každodennej výživy tak, aby sa bilancia vápnika opäť vyrovnala. Takisto treba vysvetliť aj zlú povesť kávy, súvisiacu s rizikom dehydratácie (kvôli diuretickému účinku kofeínu), ktorý síce platí, ale len v prípade konzumácie veľkého množstva silnej kávy (zodpovedajúcej priemerne 642 mg kofeínu) vedie k zvýšenej diuréze (o 730 ml) a dehydratácii.

Pri bežnej konzumácii do 300 mg kofeínu (pre porovnanie jedno kvalitne pripravené espresso obsahuje 60 až 80 mg kofeínu), tento efekt dokázaný nebol.

7. Červené víno

Štúdie naznačujú, že resveratrol, antioxidant v červenom víne, by mohol pomáhať v ochrane pred Alzheimerovou chorobou, srdcovými chorobami a cukrovkou. Červené víno obsahuje aj kvercetín a ďalšie flavonoidy. Tieto polyfenolické zlúčeniny majú antioxidačné, protizápalové a antiaterogénne účinky, uviedol doktor Pavol Blažíček v rozhovore pre portál alphamedical.sk.

Dodal, že pitie červeného vína je predovšetkým prevenciou srdcovo-cievnych ochorení, ktoré majú na Slovensku viac než 50-percentnú úmrtnosť. Kľúčom je striedmosť. Pretože ako všetci predpokladáme, nehovorím o vypití celej fľaše vína na posedenie, ale o dvoch deci, ktoré si doprajeme raz denne. Vtedy má červené víno právom svoje miesto v zdravej výžive a životnom štýle.