Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
31.05.2019, 18:00

Biele zlato aj biely jed: Kedy soľ nie je nad zlato?

  • Obmedziť solenie je snáď ešte ťažšie ako napríklad odnaučiť fajčiara fajčiť.
  • V oboch prípadoch sú pritom riziká zrejmé a varovanie pred nimi je stále naliehavejšie.
Biele zlato aj biely jed: Kedy soľ nie je nad zlato?
Zdroj: pxhere.com

S cieľom znížiť riziko srdcových chorôb a mŕtvice vydala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúčania na zníženie dennej dávky soli pre jedinca pod päť gramov, čo je zhruba jedna čajová lyžička.

Pre Čechov je to obzvlášť náročný cieľ - viac ako naši susedia solia v Európe iba Maďari a Macedónci. Podľa Českého štatistického úradu spotrebuje každý z nich 15,6 gramu soli na deň, teda viac než trojnásobok odporúčaného množstva.

Zároveň sa dostali na vrchol nežiaduceho rebríčka výskytu vysokého krvného tlaku, chorôb srdca a ciev a vzrastá aj počet obličkových chorôb, uvádzajú Lidovky.

Súboj minerálov

Kuchynská soľ čiže chlorid sodný je zložitejší fenomén, než sa zdá z laického pohľadu. Podieľa sa na spletitých fyziologických a chemických mechanizmoch a má vplyv aj na iné látky v tele. Predovšetkým je hlavným nositeľom sodíka.

Ten síce predstavuje "len" štyridsať percent jej hmotnosti, platí však, že soľ je jeho hlavným zdrojom. A sodík je spolu s draslíkom a vápnikom najdôležitejším minerálom pre fungovanie organizmu.

Draslík okrem iného kompenzuje nepriaznivé účinky soli, takže jeho príjem by mal byť podstatne vyšší ako príjem sodíka. Prevažujúci štýl stravovania je však úplne iný, ako by mal byť. Preto WHO (zároveň s výzvou na obmedzenie používania soli) vydalo odporúčanie na zvýšenie konzumácie potravín obsahujúcich draslík, čo je predovšetkým ovocie a zelenina.

Zvýšené dávky draslíka sú tiež súčasťou diét, odporúčaných pri vysokom krvnom tlaku a chorobách obličiek. Úloha vápnika je pre kostrovú (opornú) sústavu známa. Sodík však voči nemu stojí v nepriateľskej pozícii, pretože podporuje jeho vylučovanie.

Od vysokého tlaku po cukrovku

Kvôli podpore vylučovania vápnika nesie soľ podiel na vzniku osteoporózy (rednutie kostí). Milovníci nadbytočne slaných pokrmov sa však najčastejšie stretávajú s vysokým krvným tlakom.

Napriek tomu, že podstatnejším príčinami hypertenzie je dedičnosť a obezita, obmedzenie soli sa považuje za neodmysliteľnú súčasť jej liečby. Na tú treba klásť mimoriadny dôraz, pretože vysoký krvný tlak stojí za väčšinou ochorení srdca a ciev, vrátane infarktu, mozgovej mŕtvice aj zlyhania obličiek. Rizikovým faktorom je aj pre vznik cukrovky.

"Bežne sa stretávame s pacientmi, ktorí neúspešne vzdorujú vysokému tlaku a po dvoch rokoch u nich diagnostikujeme diabetes," konštatuje internista Štěpán Svačina.

Nie závislosť, zlozvyk!

Na to, akú vážnu zdravotnú hrozbu predstavuje soľ, sa môže zdať trochu absurdné, že obtiažnosť jej obmedzovania spočíva výlučne v našej pahltnosti a nevedomosti.

"Slané pokrmy nám jednoducho chutia. Okrem toho, soľ podporuje aj iné chuti. Čím viac sme si teda zvykli soliť, o to ťažšie si ju odopierame. Pri zvýšenej konzumácii, je zreteľná jej zákerná schopnosť potláčať citlivosť chuťových buniek, takže potom máme tendenciu používať ju stále viac," hovorí Vladimír Tesař, prednosta Kliniky nefrológie (obličkového lekárstva) Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe.

Pojem závislosti na soli - v odbornom slova zmysle - však vylučuje. Na rozdiel od cukru, kde je závislosť preukázaná, sa návykové reakcie na soľ v ľudskom mozgu nevyskytujú. Ide len o zlozvyk.

Neuchráni nás to ani keď sa ho odhodláme úplne potláčať. Okrem toho, že je soľ prítomná v každej potravine, v značnom množstve sa dodáva aj do všetkých priemyselne vyrábaných produktov a pri mnohých z nich rovnako ako v prírodných (napríklad v ovocí) ju chuťové bunky nerozpoznajú. Ale aj skrytá soľ zostáva soľou.

Chráňme deti

"Stále platí rovnaké pravidlo ako pre generácie pred nami: deťom zhruba do jedného roka by sme nemali soliť vôbec. Ich obličky ešte nie sú pripravené na záťaž, ktorú trávenie soli prináša a ľahko môže dôjsť k porušeniu ich funkcie," zdôrazňuje nutričná terapeutka z českej siete nutričných poradní FitBee Jitka Tomešová.

​Okrem toho sa u nich zvyšuje riziko neskoršej hypertenzie a v dospelosti sa nedokážu natoľko uskromniť v solení. Niektoré štúdie dokonca preukázali, že u ľudí, ktorí konzumovali neprimerane slané jedlá už od detstva, sa zvýšili dispozície pre neskoršie prepuknutie niektorých typov cukrovky.

U potomkov by sme sa mali snažiť neprekračovať nanajvýš dvoj- až trojgramovú dávku soli na deň. Čo neznamená zmieriť sa s tým, že sa primeraná hranica prekračuje už v materských škôlkach, nehovoriac o školských jedálňach.

Niekomu škodí viac, niekomu menej

Hoci je striedmosť vždy namieste, v schopnosti obličiek vylučovať soľ existujú individuálne rozdiely, na ktorých sa podieľa množstvo faktorov. Niekomu môžu škodiť aj odporúčané dávky, niekto bez problémov odoláva nadmernému množstvu.

"Stretávame sa aj s pacientmi, ktorých stav sa po neslanej diéte nijako nezlepší, a keď od nej upustíme, ani sa nezhorší," konštatuje internista Svačina.

Nielen v súvislosti s konzumáciou soli upozorňuje Svačina na to, aby sa ľudia čo najviac zaujímali o zloženie svojej stravy, pokiaľ možno so znalosťou základov dietológie. V ideálnom prípade by im lekár z akéhokoľvek odboru alebo nutričný terapeut mali poradiť aj s vhodnou výživou, ako už je to zvykom v mnohých vyspelých krajinách.

"Ale musí to byť naozaj odborné poradenstvo, pretože s rôznymi výživovými poradcami sa v poslednej dobe takzvane roztrhlo vrece, niektorí však často propagujú nezmysly. Niečo iné je z hľadiska vzdelania a kvalifikácie nutričný terapeut, ktorého pôsobenie v ordináciách aj na nemocničných oddeleniach by sa výhľadovo malo stať samozrejmosťou."

Profesor Svačina nezavrhuje ani alternatívnu medicínu. "Jej prvky majú v dietológii svoj význam. Tie, ktoré nemajú výraznejší efekt z lekárskeho hľadiska, sú neškodné a môžu pomôcť psychologicky."