Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
17.04.2019, 15:33

Expanzia kubánskeho medu žne úspech po celej Európe: Za spokojnosťou včiel stojí pád Sovietskeho zväzu

  • Všade vo svete bijú na poplach, pretože intenzívne poľnohospodárstvo, choroby a pesticídy znižujú počty včiel. Avšak na Kube je to inak.
  • Takmer všetok kubánsky med (95 percent) sa exportuje, najmä do Nemecka, Francúzska, Španielska, Británie a Švajčiarska.
Expanzia kubánskeho medu žne úspech po celej Európe: Za spokojnosťou včiel stojí pád Sovietskeho zväzu
Zdroj: Pixabay

V údolí provincie Matanzas na Kube včely spokojne poletujú na čerstvom vzduchu, neohrozované pesticídmi, ktoré inde vo svete decimujú ich populáciu. Tajomstvom ich medu, ktorý je v Európe taký žiadaný, je čisté životné prostredie a potrava bohatá na kvety, píše agentúra AFP.

"Včela nie je stvorená ani pre mesto, ani pre dedinu, patrí do hôr," vyhlasuje inžinier Rogelio Marcelo Fundora, ktorý so svojím bratom učiteľom Santiagom Estebanom vlastní 600 včelstiev s tisíckami včiel.

Toto idylické prostredie im vlani poskytlo 80 ton medu, chváli sa Santiago, pričom má tvár zakrytú čiernym závojom, aby sa chránil pred bodnutím, zatiaľ čo nad kríkom krúži včelí roj.

Všade vo svete vedci a ochrancovia životného prostredia bijú na poplach, pretože intenzívne poľnohospodárstvo, choroby a pesticídy znižujú počty včiel. Avšak na Kube sa včely zdajú byť obzvlášť "vo forme".

Ich životné prostredie sa stalo čistým, vplyvom ekonomickej krízy z 90. rokov, vyvolanej pádom Sovietskeho zväzu. Z neho sa na ostrov vyvážali tony pesticídov, hnojív a prostriedkov na ničenie trávy. Keď to skončilo, Kuba nemala inú možnosť, než sa uchýliť k prírodným alternatívam.

Trikrát vyššia výnosnosť

Používanie chemických produktov, ktoré včelám a kvalite medu škodia, kleslo takmer na nulu. Na Kube je priemerná ročná produkcia jedného včelstva 51 kilogramov, čo je považované za vysokú produkciu.

Bratia Fundorovci, včelí králi na ostrove, majú až trikrát vyššiu výnosnosť, a to až 160 kilogramov na jedno včelstvo. "Nie je to žiadny zázrak, ale je za tým veľa práce," vysvetľuje Santiago s ošľahanou tvárou po mnohých hodinách práce na slnku.

Z 21 úľov umiestnených na úbočí hory neďaleko obce Navajas, ležiacej asi 140 kilometrov východne od Havany, získavajú bratia med, ktorý označujú za čistý, bez akýchkoľvek chemických látok.

Hoci sa vlani na Kube vyprodukovalo 8 834 ton medu, o 1 300 viac než bol cieľ kubánskeho štátneho včelárskeho závodu Apicuba, zostáva ostrov ďaleko za Argentínou. Tá je najväčším producentom v Latinskej Amerike a vlani podľa organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vyprodukovala 76 tisíc ton medu.

Z celkového množstva kubánskeho medu bolo asi 1 900 ton certifikovaných ako BioMed, čo je národný rekord, zdôrazňuje riaditeľ techniky a rozvoja pri podniku Apicuba Dayron Álvarez.

Takmer všetok kubánsky med (95 percent) sa exportuje, najmä do Nemecka, Francúzska, Španielska, Británie a Švajčiarska. Obrat z tohto obchoduv roku 2017 predstavoval 18 miliónov dolárov (takmer 16 miliónov eur). "Snažíme sa vstúpiť na čínsky a saudskoarabský trh," hovorí Álvarez.

Apicuba má monopol na export a včelári, ktorí majú viac ako päť rojov, musia tomuto závodu med predávať. Výmenou za to dostanú lacnejšie pohonné hmoty a materiál. Apicuba platí včelárom 1 000 dolárov (880 eur) za tonu medu a predáva ho do rôznych krajín za rôzne ceny, ktoré však nezverejňuje. Na základe údajov z roku 2017 možno vyvodiť, že to je v priemere 2 655 dolárov (2 348 eur) za tonu.

Žiadna chémia

"Nepoužívame žiadne chemické prostriedky, ktoré sa ťažko zháňali už od amerického embarga z roku 1962," hovorí Santiago. Často musia improvizovať: proti Klieštiku včeliemu napríklad používajú techniku ​​falošného hniezda, ktoré priláka parazita a odláka ho od roja.

V tomto období začal pre bratov zber medu. To znamená, že sa v starom kamióne, ktorému hovoria Frankenstein, vyberajú do hôr, kam ich zvyčajne sprevádza osem mladíkov. Ak by vás zaujímal plat pomocníkov "včelích kráľov", tak za mesiac dostanú 80 dolárov (70 eur), a to je pritom ešte o 50 dolárov (44 eur) viac, než je priemerná mzda.

Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.