Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
26.01.2019, 08:00

Kde zaplatíte za espresso dvanásť eur a ako chutí originálna turecká káva?

  • O káve sme sa rozprávali s Coffee Ambassadorkou značky Nespresso Michaelou Illíkovou.
  • Ako sa káva dostala z Afriky do celého sveta? 
  • Prečo pijú Arabi kávu s kardamomom a škoricou? 
  • Ktorá je najslávnejšia svetová kaviareň a prečo ju miloval aj Casanova? 
Kde zaplatíte za espresso dvanásť eur a ako chutí originálna turecká káva?
Zdroj: Nespresso

Odkiaľ pochádza káva? 

Vieme, že arabica sa po prvýkrát objavila v Etiópii. Datujeme to približne do 8. storočia. Genetické výskumy, ktoré sa robili v laboratóriách Nespresso vo Francúzsku zistili, že vôbec prvá rastlinka kávy bola robusta. Arabica je vlastne dieťaťom robusty a jednej dnes už neexistujúcej odrody kávy. 

Vo svete sa však paradoxne presadila ako prvá arabica. Ako sa dostala z Afriky do Európy? 

Najskôr sa cez Červené more dostala do Jemenu do prístavu Mokka, kde vznikali prvé plantáže. K ďalšej ceste kávy sa viaže historka o moslimskom pútnikovi, ktorý dokázal prepašovať kávu z Jemenu a potom vypestoval v Indii jej prvé rastlinky. 

Cesta kávy viedla do Indie, odtiaľ na Srí Lanku a na indonézsky ostrov Jáva. Bolo to až v 16. storočí, teda výrazne neskôr, ako by sme možno očakávali. Samozrejme, káva sa pila už skôr, no bola liekom, nie bežným nápojom. 

Do sveta sa nešírila hlavne preto, že sultáni v krajinách v oblasti Etiópie alebo Jemenu si to nepriali, chceli mať na kávu monopol. Bránili obchodovaniu so zelenou kávou, ktorá by mohla vyklíčiť a rozmnožovať sa. 

Kedy sa toto embargo na vývoz kávy porušilo? 

V čase, keď Turecko, teda vtedajšia Osmanská ríša, ovládlo Jemen. Okamžite sa dostali aj ku káve. Turci ju pili tak, ako to poznáme dnes, ako tureckú alebo arabskú kávu. 

Samozrejme, nie je to turecká káva v slovenskom alebo českom ponímaní, my sme ju poriadne pokazili. Pôvodná turecká káva sa pripravuje v džezve s korením a cukrom. 

Arabi pijú maličkú kávu, maximálne do rozmeru espressa, je veľmi silná, olejnatá a aromatická, s mixom korenia, v ktorom je kardamom, škorica a badián. Takto sa v arabskom svete pije káva dodnes, počas stáročí sa vlastne nič nezmenilo. 

Ako sa dostala káva do Európy? 

Prvá káva prišla do Benátok začiatkom 17. storočia. Benátčania si ju rýchlo obľúbili, odtiaľ sa dostala do Amsterdamu a do Paríža. Holanďania a Francúzi ako prví privážali kávovníky do svojich zámorských kolónií. 

Parížska botanická záhrada prišla na to, ako naklonovať a namnožiť rastlinky a previezť ich cez more až do Južnej Ameriky. 

Zdroj: Nespresso

​Nespresso: limitovaná edícia inšpirovaná prvými kaviarňami sveta, v Istanbule a v Benátkach

Dnes si kávu vychutnávame najmä v kaviarňach. Aj tie vznikali najskôr v arabskom svete? 

Áno. Konkrétne sa uvádza mesto Istanbul, teda v tom období to bol Konštantínopol. Kaviarne zrejme vznikli až potom, čo sa káva začala predávať v miestnych obchodoch. 

Tamojší páni zrejme pili čaj a postupne pridali aj kávu. Je zaujímavé, že kaviareň funguje už po stáročia na rovnakých princípoch stretávania sa, popíjania, klebetenia a rozoberania spoločenskej situácie. 

V Istanbule sa napríklad stalo to, že sultán Murad 5. zakázal kávu a tabak. Zistil totiž, že v kaviarňach sa proti nemu organizuje povstanie. Predpokladal, že ak zakáže konzumáciu tabaku a kávy, tak kaviarne zaniknú. 

Stal sa však presný opak, kaviarne sa vzbúrili a nastalo veľké krviprelievanie. Hodil radšej spiatočku a povolil späť kávu aj tabak. Už v tomto období v Turecku vznikali práve v kaviarňarach revolty. 

Tento trend pokračoval aj v Európe. V Benátkach sa brojilo proti šľachte a napríklad v jednej z najstarších parížskych kaviarní Café Prokop sa organizovali osvietenci a pripravovali národnú revolúciu. 

Ktorá je najslávnejšia európska kaviareň? 

Zrejme je to Café Florian v Benátkach na Námestí svätého Marka. Na rovnakom mieste sídli už 290 rokov a je najdlhšie fungujúca kaviareň na svete. Počas svojej histórie hostila množstvo umelcov, politikov a nájdete tam obrázky stoviek celebritných návštevníkov. 

Vyhľadával ju napríklad slávny milovník Casanova, pretože do kaviarne mohli chodiť aj ženy. Oslovoval tam bohaté šľachtičné. Carl Goldoni tu napísal aj jednu zo svojich slávnych divadelných hier Kaviarnička. Do Floriána občas zavítal aj Goethe. 

Čo v tejto kaviarni nájdeme dnes? Predpokladám, že hlavne predraženú kávu.  

Presne tak. Stále je to však baroková kaviareň so zlatom, mramorom, veľkými zrkadlami. Je to krásna dobová kaviareň. Káva je však veľmi drahá. V Taliansku kúpite bežne espresso za euro, tu stojí asi 6 eur a ak si ju dáte na terase, zaplatíte až 12 eur. 

Je táto káva aspoň výnimočne dobrá? 

Kdeže, je to bežná talianska káva. Určite to nie sú žiadni špecialisti na kávu, nemajú široký výber zmesí káv, ako by sme možno očakávali. Je to skôr kaviareň viedenského štýlu. 

Ako sa menila postupom stáročí kaviarenská kultúra? 

Takmer vôbec. Tak, ako to pôvodne vymysleli Arabi, tak to funguje aj dnes. Existujú však kaviarne, ktoré sa naozaj špecializujú na rôzne druhy kávy, obsluha vie o nej krásne rozprávať, vie vám poradiť. 

Väčšina kaviarní však funguje tak, že ponúkajú bežnú kávu, koláče a sú iba miestom na stretávanie s priateľmi. Občas sa stane, že kaviareň je pódiom pre umelcov. V niektorých kultúrach zažijete ešte aj dnes to, že sa v kaviarni postaví umelec a začne recitovať básne.