Do Budapešti môžete ísť aj tisíckrát. A vždy tam objavíte niečo nové – galériu, múzeum, reštauráciu či kúpele. My sme sa vybrali objavovať netradičné, no o to zaujímavejšie miesto – vyše 200-ročnú fabriku rodiny Zwack, kde sa vyrába likér Unicum.
Starú fabriku aj s múzeom, ktoré uchováva históriu tejto pôvodom moravsko-židovskej rodiny, nájdete veľmi ľahko. Nachádza sa na brehu Dunaja, len kúsok od centra mesta, a rovno pred budovou stojí typický výletný autobus.
Ten vozí turistov po najdôležitejších budapeštianskych pamiatkach a toto je rozhodne jedna z nich. Dlhé stáročia v priemyselnom areáli destilujú z viac ako štyridsiatich byliniek unikátny likér, ktorý patrí k významným maďarským vývozným artiklom.
Ale poďme pekne po poriadku. Presný zoznam bylín ani recept, ako ich kombinovať a spracovať, sa tu, bohužiaľ, nedozviete. Miestni sprievodcovia by vám možno toto tajomstvo aj prezradili, no nepoznajú ho.
Vlastne, nepozná ho nik, recept je uložený pod tisíc zámkami v Pannonhalmskom arciopátstve. Zwackovci totiž zistili, že toto miesto je bezpečnejšie ako prísne strážené bankové trezory a mnísi sú lepší ochrancovia ako špeciálni esbéeskári, čas totiž pre nich vôbec nehrá dôležitú úlohu.
Za múrmi kláštora žijú pokojne stovky rokov, netrúfli si na nich Turci, nacisti ani komunisti.
V Budapešti vám síce ukážu a dajú aj ovoňať desiatky sušených bylín, korenín a koreňov, no jedným dychom priznajú, že časť z nich je falošná a vôbec nie je súčasťou likéru. Ktoré sú pravé a ktoré fejkové? Nikto nevie, rodina totiž rozložila riziko a zamestnanci poznajú len časť výroby likéru, za ktorú sú priamo zodpovední.
Príbeh Unicum sa začal písať okolo roku 1790, jeden z prapredkov rodiny, kráľovský lekárnik doktor Zwack, liečil cisára Jozefa II. špeciálnymi kvapkami. Keď ich cisár prvýkrát ochutnal, vraj zvolal: „Das ist ein Unikum!“, čo v preklade znamená: „Je to unikátne“.
A bolo rozhodnuté, lekárnik začal vyrábať likér pod názvom Unicum, postupne dostal svoju typickú guľatú fľašu a stal sa národným nápojom Maďarska. Likér dozrieva šesť mesiacov v dubových sudoch v pivniciach, ktoré sa nachádzajú priamo pod budapeštianskou fabrikou.
Ak sa aj vy vyberiete na exkurziu, dovolia vám ochutnať likér v rôznych štádiách zrenia a možno až tam, v tmavej pivnici, pochopíte, prečo vám doteraz nechutili lacné likéry.
Už začiatkom 20. storočia bola firma známa svojím prepracovaným marketingom. Reklamné plagáty kreslili uznávaní umelci a doteraz patria medzi klenoty. Plagát topiaceho sa muža, ktorého zachráni fľaša likéru, sa stal ikonickým a maďarskí reklamní mágovia sa neustále vracajú k jeho odkazu.
V múzeu môžete obdivovať množstvo historických artefaktov od ručne vyrábaných fliaš, originálnych plagátov až po vzácne rodinné fotografie.
Počas bombardovania Budapešti časť fabriky ľahla popolom, Zwackovci sa však hneď po vojne v roku 1945 pustili do jej obnovy. Ani však netušili, že už o pár mesiacov skončia za mrežami a štát im fabriku znárodní. Výroba likéru však mala jeden háčik.
Komunistická moc totiž nepoznala originálny recept. Zwackovci s ním ušli najskôr do Talianska a potom do Ameriky, prostredníctvom súdov zakázali označovať produkt ako Unicum Zwack.
Po páde režimu sa v roku 1989 vrátil predstaviteľ piatej generácie Peter Zwack do Maďarska, ani chvíľu neváhal a rodinný podnik si vďaka kapitálu od nemeckého partnera Underberg odkúpil späť. Mohol by čakať na reštitúciu, no vedel, že by to bolo príliš veľké riziko. Na firmu si už totiž brúsili zuby iní, vplyvnejší žraloci.
Meno Peter Zwack sa po zmene stalo v Maďarsku veľmi populárnym. Staronový majiteľ Unicum už čoskoro zamieril do diplomacie a stal sa prvým porevolučným maďarským veľvyslancom v USA. Pred šiestimi rokmi Peter Zwack zomrel a vedenie spoločnosti prebrali jeho deti – Sandor a Izabella.
Zwackovci údajne nikdy za vyše 200 rokov neuvažovali o predaji podniku a vždy sa aktívne zúčastňovali na jeho vedení. A to aj v čase, keď boli rodiny rozhádané a medzi nezmieriteľnými bratmi musel sedieť právnik.
Článok je súčasťou magazínu prečo nie?!, ktorý je iba v pondelok vložený do Hospodárskych novín.