Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
06.06.2018, 00:01

Modla menom proteíny. Neviete, čo jete

Proteíny hýbu svetom, ale odborníci sa pýtajú, či vieme vôbec čo jeme?

Modla menom proteíny. Neviete, čo jete
Zdroj: Flickr

Je to pomerne typický obrázok fitness centier či sociálnych sietí: cvičiaci jedinec má po ruke shaker s proteínovým nápojom, po záťaži si ešte pre istotu dopraje proteínovú tyčinku.

Vyšportované dievčatá na internete propagujú recepty, v ktorých časť múky nahrádza proteínovým práškom. Na Instagrame je kľúčovým slovom proteín označených viac ako dvadsať miliónov fotiek.

Pre študentov sú proteínové koktaily či tyčinka synonymom pohodlnosti a úspory času. Namiesto toho, aby si nakúpili a uvarili, spoliehajú sa na to, že pochúťka v lákavom obale dodá ich telu všetko potrebné. A nakoniec si nimi na pokrytie dennej odporúčanej dávky dopomáhajú vegetariáni a vegáni, píšu Lidovky.

Neviem, čo jem

Proteíny hýbu svetom. Teda skôr regálmi v supermarketoch. Kedysi ste si museli kvôli takejto strave zbehnúť do špecializovaných obchodov, dnes majú svoje výsadné miesto aj v tých najobyčajnejších predajniach.

Inak povedané, z obchodu s bielkovinovými preparátmi sa stal lukratívny biznis. Celosvetový trh so športovou výživou sa má do roku 2022 zvýšiť na 45,27 miliardy amerických dolárov (38,57 miliardy eur), čo oproti roku 2016 predstavuje masívny nárast o 28,37 miliardy dolárov (24,17 miliardy eur), uvádza analytická spoločnosť Štatista.

Veľká časť tohto rastu sa pripisuje práve segmentu najrozšírenejších produktov na báze srvátkových proteínov. "Spolu s rozvojom záujmu o športovú výživu sa zvyšuje aj ponuka doplnkov stravy. Bohužiaľ, mnoho ľudí má rado zjednodušovanie a myslia si, že výživu vyriešia pitím proteínových kokteilov. Keď sa športovcov spýtate na ich jedálniček, nevedia, čo raňajkujú a obedujú, zato vám povedia, že pred tréningom majú srvátkový a po tréningu kazeínový proteín, zmieňujú BCAA a kreatíny, " opisuje Pavel Suchánek, nutričný špecialista z poradne FitBee.

Podobnú skúsenosť ako Pavol Suchánek má aj trénerka a profesionálna vzpieračka Lucia Gregorová. "Ľudia sa ma často ako aktívnej športovkyne pýtajú, koľkokrát denne denne pijem proteín. Moja odpoveď ich zvyčajne zaskočí. Hovorím im, že väčšinou len príležitostne po ťažkom tréningu alebo ako doplnok v rannej kaši. Majú pocit, že to, čo potrebujú, je proteínový drink a chcú ním nahradiť kvalitné jedlo, ale to rozhodne nie je cesta, ktorú by som odporučila," hovorí.

Nedokážeme nakupovať a variť

Lenže nie je bielkovina ako bielkovina a rozhoduje tiež ich kvalita. "Najkvalitnejší je mliečny kazeín, vaječné bielky a sójové bielkoviny. Podstatne horšie z hľadiska trávenia a vstrebateľnosti aminokyselín sú bielkoviny strukovín a úplne najhoršie na tom je pšeničný glutén," popisuje lekár a odborník na športovú výživu profesor Libor Vítek na svojom webe Sportvitalpro.cz.

Pomer medzi živočíšnymi a rastlinnými zdrojmi bielkovín by mal byť 2: 1. Teda 65 percent bielkovín živočíšneho pôvodu a 35 percent rastlinného pôvodu, pričom 20 percent z toho by mali tvoriť obilniny a 15 percent strukoviny.

Zdroje živočíšnych bielkovín, ako je mäso, ryby, vajcia a mliečne výrobky, predstavujú spolu so zemiakmi a sójou tzv. plnohodnotné bielkoviny. Tie človeku naraz dodávajú všetky esenciálne aminokyseliny, teda také, ktoré si telo nevie vytvoriť samo.

Oproti tomu strukoviny, obilniny a orechy majú biologickú hodnotu nižšiu, a je teda potrebné ich vhodne kombinovať. Bohužiaľ strukoviny už sa na našich tanieroch neobjavujú v takom hojnom množstve ako predtým a naopak sa prejedáme nekvalitnými údeninami.

"Keby sme ako moderná populácia vedeli dobre nakúpiť a variť, mohli by sme sa spoľahnúť na šetrne spracované chudé mäso, kyslomliečne výrobky, strukoviny a vajcia ako na tie najkvalitnejšie prirodzené zdroje bielkovín," upozorňuje Ivan Mach, prezident Aliancie výživových poradcov ČR a usporiadateľ seminárov pod značkou Nutris.net.

V Česku bol vôbec prvý, kto v roku 2004 začal ponúkať celoživotné vzdelávanie v oblasti športovej výživy. Poukazuje na to, že nie je problémom nedostatok bielkovín, ale skôr ich kvalita.

Bežné technologicky spracované potraviny a nešetrne upravené jedlá podľa neho síce celkovo obsahujú primerané množstvo alebo skôr nadbytok bielkovín, avšak ich vstrebateľnosť a využiteľnosť je zlá.

"Ako výživový poradca sa naozaj stretávam s relatívnym nadbytkom zdrojov nekvalitných bielkovín - napríklad údenín, a to najmä u osôb s nedostatkom pohybu. Tieto bielkoviny nemajú schopnosť sa efektívne zabudovávať do svalového tkaniva, aby najmä kostrovým svalom zabezpečili potrebné napätie a aby boli metabolicky aktívne, teda efektívne odčerpávali a využívali živiny."

"Svalové tkanivo cez kvantitatívne dostatočný príjem bielkovín môže kvôli príjmu nekvalitných zdrojov bielkovín chátrať," vysvetľuje Ivan Mach. Svaly teda nemôžu plniť svoje dôležité fyziologicko- metabolické funkcie.

"Nevyužité nekvalitné bielkoviny (z údenín) potom zaťažujú organizmus a jeho tráviacu sústavu. Tvorí sa vo vyššej miere napríklad kyselina močová, ktorá v nadbytku môže spôsobiť ochorenie dnou," opisuje odborník.

Ak by človek nahradil tieto nekvalitné bielkoviny v strave radšej kvalitným proteínovým nápojom či tyčinkou, urobil by podľa Macha lepšie. Zmysel podľa neho majú pre športovcov, pohybovo aktívne osoby a spolu s dostatkom pohybu tiež pre ľudí v redukcii hmotnosti.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.