Ako predvída hneď niekoľko alarmujúcich štúdií, drahocenné kávové zrná ohrozujú klimatické zmeny. Vedci aj pestovatelia sa preto snažia nájsť spôsoby, ako by kávovník mohol byť odolnejší - avšak bez toho, aby klesla kvalita kávy.
Inými slovami sa snažia zachrániť samotný druh, a pritom uchovať v kávových zrnách toľko chuti, koľko je len možné, napísal spravodajský server Le Temps. Austrálsky klimatický ústav predpovedá, že by sa plocha pôdy, ktorá sa považuje za vhodnú pre pestovanie kávy, mohla do roku 2050 zmenšiť o polovicu, a do roku 2080 by mohla vyhynúť divoká káva.
Podľa štúdie Kráľovských botanických záhrad v anglickom Kew by mohlo byť v Etiópii, ktorá je piatym najväčším producentom kávy na svete a rodiskom slávnej arabiky, do konca storočia takmer 60 percent terajších kávovníkových oblastí nekultivovateľných.
Ak zmiznú rastliny divokého kávovníka, stratí sa genetická diverzita potrebná predovšetkým pre vývoj nových variet.
Kávovník je citlivá rastlina
Stačí trochu nerovnováhy a ako kvalita, tak kvantita úrody môže byť značne postihnutá. Káva arabica, ktorá pochádza z etiópskej vrchoviny, najlepšie rastie v nadmorskej výške od 800 do 2100 metrov, pri teplote od 18 do 22 stupňov Celzia s istým striedaním suchého a daždivého počasia.
Káva robusta, ktorá je - ako názov napovedá - odolnejšia, rastie v tropických oblastiach do výšky 800 metrov. Lepšie než arabica znáša vysoké teploty, ale je citlivejšia voči suchu.
Stúpajúce teploty a sucho ovplyvňujú nielen kvalitu kávy, ale podľa vedcov tiež uľahčujú šírenie niektorých chorôb do oblastí, ktoré boli od nich dovtedy ušetrené.
V Kostarike sa takzvaná kávová hrdza, pri ktorej sú listy napadnuté plesňou Hemileia vastatrix, posunula do výšky až 1400 metrov nad morom. Brazília, ktorá je najväčším svetovým producentom a vývozcom kávy, bola postihnutá suchom a hmyzom, musela v tomto roku dokonca dočasne povoliť dovoz vietnamskej kávy robusta.
Teplo a sucho nie je to pravé
S teplejšou klímou budú kávovníky nútené presunúť sa do vyššie položených oblastí, čo by mohlo za istých klimatických podmienok viesť k lepšej chuti kávy.
"Aróma a kvalita arabiky sa zhoršuje na miestach, kde je príliš horúco alebo príliš sucho," povedal Aaron Davis, jeden z autorov etiópskej štúdie. "Zvyčajne je z vyššej nadmorskej výšky lepšia káva, pretože sezóna zrenia je dlhšia a pri nižších teplotách. Ale keď sú teploty až príliš nízke, ovplyvní to chuť negatívnym spôsobom."
Bohužiaľ čím vyššie oblasti, tým menej dostupné pôdy pre pestovanie kávovníkov. A ešte väčším problémom, predovšetkým z hľadiska chuti, je skutočnosť, že oblasti, odkiaľ pochádzajú špeciálne druhy arabiky, teda oblasti, ktoré vďaka špecifickému zloženiu pôdy poskytujú vzácne druhy, ďalej nebudú na pestovanie vhodné.
Etiópia by tak mohla prísť o svoju kávu Harrar s vôňou čučoriedok, čiernych ríbezlí a kardamónu. V širšom meradle sú v ohrození tradičné variety ako Bourbon, Typica a Caturra, pretože sú náchylnejšie voči kávovej hrdzi, uviedol Peter Baker, odborník iniciatívy Coffee & Climate.
Kávové spoločnosti berú túto hrozbu vážne a investujú do vzniku nových odrôd arabiky, ktoré budú odolnejšie voči klimatickým zmenám a chorobám. V súčasnosti sa vo výskumných strediskách organizácie World Coffee Research (WCR) testujú na piatich desiatkach nových kávových hybridov.
Všetci experti sa však zhodujú, že nové rastliny nebudú mať žiadny zmysel, ak sa neurobí nič pre ochranu životného prostredia, v ktorom kávovníky rastú.
A všetko úsilie o záchranu kávy bude zbytočné, ak bude pokračovať globálne otepľovanie. Pretože, ako varujú vedci, všetko má svoje hranice - a nad 50 stupňov Celzia žiadna káva neporastie.