Aj vy si radi čítate hodnotenia skúsených odborníkov na vína, someliérov, enológov či vinárov? A tiež sa rozmášľate, ako môžu v tom víne cítiť arómu hrušky, ananásu alebo nebodaj levandule? A vy ovoniavate z jednej strany, z druhej a nič? Len normálna vôňa vína. Žiadne slivky a už vôbec nie škorica?
Ja som na tom veľmi podobne. Víno delím na biele, červené, ružové a šumivé ale hlavne na to, čo mi chutí a nechutí. No keď mi prišla pozvánka vyskúšať si Tmavú degustáciu, vôbec som neváhala. Veď čo môžete stratiť?
Keďže bude tma, nikto ma nespozná a nikto nebude vedieť, že neviem, čo degustujem, že sa v tom vlastne vôbec nevyznám....
Tma je naozaj čierna
"V tme máme pocit ohrozenia a snažíme sa prežiť. V dobe kamennej nemal človek veľa svetla, ak nevidel, musel sa brániť tým, že lepšie počúval, prípadne cítil. To nám ostalo dodnes, aj keď o tom neviem," začína vysvetľovať princípy ochutnávania v tme someliér Tibor Kiss.
"Ak ste v tme, na zrak sa nemôžete spoliehať. Vtedy sa umocní sluch a čuch, zvyšuje sa citlivosť na tieto zmysly, mozog im venuje viac pozornosti. Chuti sa to takmer vôbec nedotkne, lebo ak vychádzame z princípu, že išlo o prežitie, chuť bola na nič. Vôbec ju nepotrebujeme, chutí je iba päť.
A keď ľudia spomínajú chuť citrónov, pomarančov alebo jabĺk, tak to sú iba vône, arómy, vnímame ich iba vďaka nosu, nie jazyku. Nos je dôležitejší a v tme je oveľa citlivejší."
Postupne sa zhasína svetlo, ešte prichádzajú posledné upozornenia typu: seďte na stoličke a zbytočne sa nehýbte, držte si svoje poháre, ak vám bude zle, tak kričte.
Someliér má akúsi termokameru a jediný v miestnosti vidí aj napriek tme. Ostatní s napätím čakáme, čo sa bude diať, či nás nechytí z tmy panika, či to vôbec dáme.
Dali sme. Tma je po pár minútach príjemná, oslobodzujúca, veľmi rýchlo búra bariéry a štartuje všetky zmysly. Víno chutí zrazu akosi inak. Verte, či nie, ale ak pijete v tme, tak ani netušíte či máte v pohári červené alebo biele víno.
Správna technika degustácie
"Naučíme sa ovoniavať, správne degustovať, zvykať si na víno. Ak nepoznáte správnu techniku ovoniavania, naozaj necítite nič. Ale keď to ovládate a ešte ste v tme a vaše zmysly sa posilňujú, zrazu sa vám všetko otvára....Cítite citrusy, figy, jahody...."
Áno, strieľate hlava nehlava a skúšate pomenovať svoje pocity. No ako je možné, že zrazu neviem, či pijem červené alebo biele? Veď to je predsa jasné, biele je kyslé a červené ťažké a hutné. No nie je to také jednoduché: "Mozog nás klame. Spája si svoju skúsenosť s tým, čo vidí.
Zoberiete do ruky pohár s bielym vínom, vidíte číru, svetlú tekutinu, ochutnáte, mozog vyšle signál, že chuť je kyslá. Mozog si dokáže sám vyrobiť pocit a chuť. Akonáhle vám chýba zrak, mozog nič neočakáva. Chuťové vnemy sú úplne autentické, odpadávajú predsudky a zastieranie.
Ak má človek predsudok, že červené víno mu nechutí, tak mu ani nebude chutiť, nech by ste urobili čokoľvek. V tme sa však veľa ľudí vyjadrí úplne inak. Keď sa spýtam, aké víno sme pili, tak polovica povie, že červené a polovica že biele," hovorí Tibor Kiss z Tmavej degustácie.
Ešte väčším extrémom je sladké víno. "Ak by som povedal, že teraz si nalejeme sladké vínko, väčšina ľudí mi povie, že to nemusí, že to chutí divne a ten zážitok by bol hneď pokazený. Tma búra predsudky a očakávanie."
Keď si zvyknete na tmu, intenzívnejšie prežívate vône a vnemy, vychutnávate si pravé chute, zmysly sú omnoho citlivejšie. A keďže vás nikto nevidí, nehanbíte sa a užívate si chuť vanilky, citrusov či kože. A možno po prvýkrát a nie celkom dobrovoľne priznáte, že ten rizling, inak otrasne kyslý, chutí veľmi lahodne.