A každá má svoju vlastnú verziu kimči, fermentovanej kapusty, čo je v tomto kúte sveta tradičný pokrm. Na rozdelenom poloostrove ho nájdete všade a po stáročia sprevádza takmer všetky jedlá, píše agentúra AFP.
Kimči vzniklo z potreby uchovať zeleninu na zimu. Je viac či menej korenené. V Severnej Kórei, kde podľa OSN 40 percent obyvateľov trpí chronickou podvýživou, dodáva chuť základnej potravine - ryži. V Južnej Kórei dopĺňa všetky typy jedál.
Obidve krajiny tvrdia, že sú za znovuzjednotenie, a to po 70 rokoch úplného oddelenia, kedy medzi nimi neexistuje poštová komunikácia ani telefónne spojenie. Sú úplné iné a je medzi nimi viac rozdielov ako bolo medzi západným a východným Nemeckom v dobe pádu berlínskeho múru.
Dokonca aj ich kimči sa zmenilo. Jeho dve verzie priniesli na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Soulu sa to podarilo o dva roky skôr ako Pchjongjangu.
V Južnej Kórei prisudzujú propagátori kimči tejto potravine všakovaké priaznivé účinky na zdravie, vrátane tých najfantastickejších. Úrady tu organizujú obrovské festivaly kimči.
Predovšetkým však symbolizuje národnú identitu, hovorí Pak Če-rin, expertka z Národného inštitútu kimči v Soule, ktorý financuje juhokórejská vláda. Kimči má citovú dimenziu, ktorá spája všetkých Kórejcov, zdôrazňuje Inštitút. Organizácia zamestnáva asi sto ľudí, ktorí sa zaoberajú propagáciou tejto superpotraviny.
Vo svojom byte v centre Pchjongjangu vychvaľuje pani Song Song-he s vlasteneckým citom prednosti severokórejskej kapusty: "Nikdy som neochutnala kimči z juhu, ale myslím si, že to pchjongjangské je najlepšie," vyhlasuje.
Kimči vždy malo svoje regionálne varianty. Kapusta z juhu je výraznejšia a slanšia. Kvôli teplejšej klíme sa ťažšie konzervuje, vysvetľuje Pak Če-rin. Technologická vyspelosť juhu, kde má väčšina domácností chladničky na kimči, tiež prístup ku koreniu a ďalším ingredienciám, ešte prehlbuje chuťový rozdiel medzi obidvomi špecialitami.
Severokorejské kimči sa podobá tomu, aké sa jedlo pred modernou dobou, kedy ešte neexistovali chladničky a chýbali suroviny, hovorí Pak Če-rin. "V Južnej Kórei tento typ kimči zmizol," dodáva.
Umenie pripravovať toto jedlo zostáva rodinnou tradíciou na obidvoch stranách hranice.
Pani Song v kuchyni mieša plátky redkvičky, cesnaku, kúsky tresky a pastu z červenej papriky. Všetko potom uloží na kapustu, ktorá sa 24 hodín lúhovala v slanej vody, aby bola jemnejšia.
Kapusta sa potom dáva fermentovať v plastových vedrách na balkón. Na vidieku sa nádoby zakopávajú do zeme. O týždeň sa dá kimči jesť a najlepšie je o mesiac. Bežná rodina zje denne až kilogram kimči.
Rodina pani Song patrí k severokorejskej elite. Jej otec založil pchjongjangský závod na výrobu okuliarov, ktorý potom predal štátu. Klavír, ktorý má pani Song doma, jej daroval sám Kim Čong-il. Na skupinovej fotografii stojí pani Song tesne za súčasným vodcom Kim Čong-unom.
Fermentovaná kapusta nie je jediným gastronomickým rozdielom na poloostrove: pred niekoľkými rokmi napísal The Economist, že pivo vyrobené v Severnej Kórei je omnoho lepšie ako to z juhu.
Tiež spoločný jazyk sa v priebehu desaťročí, kedy bola Kórea rozdelená, vyvinuli tak, že Severokórejci, ktorí utečú na juh, sa musia prihlásiť na kurzy juhokórejštiny.
Ak však ide o kimči, pani Pak tvrdí, že každý má najradšej to, ktoré sa najviac podobá kimči, čo vyrábala jeho matka.