Prevrat v Iráne
Prevrat v Iráne
Táto fotografia zachytáva popravu deviatich kurdských rebelov a dvoch policajtov šáchovho režimu. Fotografia vznikla v roku 1979 a obletela celý svet. Získala Pulitzerovu cenu ako vôbec prvá fotografia od anonymného autora. Tým bol Jahangir Razmi, ktorý si cenu prevzal po 27-ich rokoch, keď jeho identitu aj s jeho súhlasom odhalil Wall Street Journal
Prevrat v Iráne
Prevrat v Iráne
Táto fotografia zachytáva popravu deviatich kurdských rebelov a dvoch policajtov šáchovho režimu. Fotografia vznikla v roku 1979 a obletela celý svet. Získala Pulitzerovu cenu ako vôbec prvá fotografia od anonymného autora. Tým bol Jahangir Razmi, ktorý si cenu prevzal po 27-ich rokoch, keď jeho identitu aj s jeho súhlasom odhalil Wall Street Journal
Reklama
Prevrat v Iráne
Príčiny a priebeh iránskej revolúcie opísal vo svojej knihe poľský reportér Ryszard Kapuściński, ktorý krajinu viackrát navštívil.
Prevrat v Iráne
Mohammad Reza Šach Pahlaví bol druhý a zároveň posledný monarcha z rodu Pahlaví, ktorý vládol Iránu. Vo funkcii bol od roku 1941 do roku 1979, keď ho zmietla revolúcia.
Reklama
Prevrat v Iráne
Moc v krajine po revolúcii prebral ajatoláh Chomejní. Bol známy svojim asketickým životom a plamennými kázňami, ktorými na svoju stranu získal ľud. Po prevzatí moci sa zhoršili vzťahy Iránu so Západom a tiež so susedným Irakom, s ktorým bol Irán v dlhej a krvavej vojne v rokoch 1980 až 1988.
Prevrat v Iráne
Jeden z najvýznamnejších protestov proti režimu sa konal už na začiatku roka 1978 v meste Kom, ktoré bolo centrom Chomejního podporovateľov. Demonštranti protestovali proti hanlivému článku, ktorý Chomejního označoval za tajného agenta a tvrdil, že nie je Iránec.
Reklama
Prevrat v Iráne
Zlom 8. septembra, keď režim tvrdo zasiahol proti pokojnej masovej demonštrácii v Teheráne. Vojaci zastrelili 88 ľudí a protest vošiel do histórie ako Čierny piatok.
Prevrat v Iráne
Proti režimu povstali na prelome rokov 1978 až 1979 milióny ľudí po celom Iráne. Moc do svojich rúk napokon získali islamisti na čele s Chomejním.
Prevrat v Iráne
USA v roku 1979 na svoje územie vpustili Pahlavího. V dôsledku toho islamisti obsadili americké veľvyslanectvo v Teheráne. Celých 444 dní teroristi zadržiavali 52 amerických rukojemníkov. Američania sa neúspešne pokúsili o oslobodzovaciu akciu, pri ktorej zahynulo 8 amerických vojakov. Iránci napokon rukojemníkov prepustili po tom, čo Pahlaví opustil USA. V dôsledku rukojemníckej krízy Jimmy Carter prehral prezidentské voľby s Ronaldom Reganom.
Prevrat v Iráne
V septembri 1980 obsadil Irak iránske ropné polia. Dôsledkom bola vojna medzi oboma krajinami, ktorá skončila až po ôsmich rokoch. Za ten čas si vyžiadala milión mŕtvych a 1,7 milióna zranených.
Prevrat v Iráne
3. júna 1989 zomrel ajatolláh Chomejní vo veku 86 rokov po tom, čo v priebehu desiatich dní utrpel päť infarktov. Na jeho pohrebe sa zúčastnilo až 3,5 milióna ľudí.