Nemci svojim spôsobom použitia definitívne vymanili tanky z role obyčajnej podpory pechoty. Zovreté šíky "Panzer" rýchlo prenikali do hĺbky územia protivníka, zatiaľ čo Francúzi mali svoje tanky rozptýlené medzi jednotkami a nedokázali ich účinne využiť. Cez nedostatky vtedajších nemeckých tankov sa taktika osvedčila, zlom prišiel až po útoku na Sovietsky zväz v júni 1941. Nemci tam síce spočiatku tiež postupovali, potom ale prišiel kvôli zásobovacím problémom, nepriazni počasia a chybám velenia zlom.
Konštrukcia obrneného vozidla prešla počas 100 rokov mnohými zmenami a vyvíjal sa aj spôsob jeho použitia. Prvé tanky boli konštruované preto, aby priniesli zmenu do patovej situácie zákopovej vojny: boli to takmer tridsať tonové kolosy s maximálnou rýchlosťou len o málo vyššou ako je rýchlosť chôdze. Aj napriek nespoľahlivosti a nie príliš veľkej účinnosti dokázali pri svojej premiére vniesť zmätok do radov nepriateľa. Rázne zmeniť situáciu na bojisku ale nedokázali.
Nemci svojim spôsobom použitia definitívne vymanili tanky z role obyčajnej podpory pechoty. Zovreté šíky "Panzer" rýchlo prenikali do hĺbky územia protivníka, zatiaľ čo Francúzi mali svoje tanky rozptýlené medzi jednotkami a nedokázali ich účinne využiť. Cez nedostatky vtedajších nemeckých tankov sa taktika osvedčila, zlom prišiel až po útoku na Sovietsky zväz v júni 1941. Nemci tam síce spočiatku tiež postupovali, potom ale prišiel kvôli zásobovacím problémom, nepriazni počasia a chybám velenia zlom.
Obrnenec, pôvodne určený pre podporu pechoty, dospel až počas druhej svetovej vojny. Už práce niektorých medzivojnových odborníkov, ako boli sovietsky maršal Michail Tuchačevskij alebo neskorší francúzsky prezident Charles de Gaulle, naznačovali, aký potenciál sa v tankovom vojsku skrýva. Nová rola tankového vojska sa ukázala pod vedením jedného z ďalších teoretikov, nemeckého generála Heinza Guderiana, v septembri 1939 počas ťaženia proti Poľsku a neskôr vo Francúzsku.
Vrcholom druhej svetovej vojny bola pre tanky Bitka pri Kursku v roku 1943, dodnes najväčší tankový stret všetkých čias, v ktorom účinkovalo vyše 6000 tankov. Už v priebehu vojny sa ale začali ukazovať slabiny tanku - vývoj protitankových zbraní (ručných, ťažkých či leteckých) aj zlepšujúca sa taktika spôsobili, že "životnosť" posádky tanku v boji so odhadovala na štyri minúty. Druhá svetová vojna tiež nadlho predurčila tankovú konštrukciu, vzormi sa stali sovietsky T-34, nemecký Panther či americký Pershing (hoci nasadený až koncom vojny).
Po druhej svetovej vojne pokračoval vývoj tanku ďalej, zlepšovalo sa pancierovanie, silneli motory, menila sa výzbroj i spôsob nasadenia - vďaka dnešným veľkokapacitným lietadlám je napríklad možné dopraviť tanky na druhú stranu zemegule v priebehu niekoľkých hodín. Zároveň sa ale zlepšovali aj protitankové zbrane. Okrem bazook či pancierových pästí, známych už z druhej svetovej vojny, sa objavili napríklad protitankové riadené strely. Výrazným súperom tankov sa ukázal byť bojový vrtuľník, ale aj stíhacie bombardéry vybavené presnými raketami a bombami.
Dôležitosť leteckej nadvlády sa ukázala už počas druhej svetovej vojny a dodnes platí, že ani tá najlepšia tanková armáda nemá proti nepriateľovi s výraznou prevahou zo vzduchu príliš veľa šancí. Presvedčil sa o tom napríklad Saddám Husajn v roku 1991 (jeho armáda vtedy s viac ako 5000 tankmi bola na piatom mieste na svete), ale napríklad aj bosnianski Srbi o štyri roky neskôr. Letecké útoky dokážu spoľahlivo ničiť aj dnes napríklad obrnenú techniku, ktorá je v rukách radikálnej organizácie Islamský štát.
Dnešné najlepšie tanky, americký M1 Abrams, britský Challenger 2, nemecký Leopard 2 či izraelská Merkava, vážia okolo 60 ton a sú vďaka motorom o viac ako 1000 koňoch schopné na ceste vyvinúť rýchlosť až 70 kilometrov za hodinu a môžu presne strieľať aj v plnej rýchlosti. Naďalej funguje aj ruská tanková škola, vlani predstavený ruský tank T-14 Armata je síce o zhruba desať ton ľahší ako jeho západné náprotivky, čo do streleckej schopnosti, rýchlosti či odolnosti ale nezaostáva.