Mylné tvrdenia o koronavíruse
Mýtus 2. Bankovky a mince prenášajú vírus, vyhnite sa im
Banky a obchody sa predháňajú v odporúčaniach, že ľudia majú pri nákupoch radšej platiť bezkontaktne. To je nepochybne správna rada, avšak to neznamená, že by sa koronavírus na papierovej bankovke či kovovej minci dokázal udržať dlhšie ako na inom materiáli, napríklad na kľučke či na rúčke nákupného vozíka.
Svetová zdravotnícka organizácia na šíriace sa špekulácie reagovala vyhlásením, že "WHO netvrdila, že by bankovky prenášali ochorenie COVID-19, ani sme v súvislosti s tým nevydali žiadne varovanie či vyjadrenia".
Hovorkyňa organizácie Fadel Chaibová dodala, že ľudia by si mali po manipulácii s peniazmi umyť ruky, čo je vhodný hygienický návyk. "Peniaze často menia majiteľa a môžu zachytiť rôzne druhy baktérií, vírusov a podobne," citoval hovorcu na začiatku marca denník The Daily Telegraph.
Podľa aktuálnych vedeckých štúdií sa koronavírus udrží na plaste, dreve, skle, kove a keramike až tri dni. Na kartóne deň, na oceli 13 hodín, na hliníku iba dve až osem hodín a na zmieňovaných papierových bankovkách jeden deň.
Ako však experti upozorňujú, všetky tieto dáta sú teoretické. Na povrchy totiž pôsobí množstvo ďalších vplyvov a v žiadnom prípade teda neznamená, že každý dotyk s daným povrchom na verejných miestach okamžite prenesie nákazu koronavírusu.
Mylné tvrdenia o koronavíruse
Mýtus 1. Vírus zahubí cesnak, imunitu posilnia antibiotiká
Koronavírus naozaj nie je upír, a tak naň neplatí cesnak, ako radia niektorí ľudia. To isté platí o používaní očných a nosových kvapiek, kloktaní ústnej vody a o fajčení cigariet.
Nikotín nám síce ničí pľúca, koronavírusu však neublíži. Serióznejšie sa tvári metóda preventívneho "dopovania" sa antibiotikami, ktorých predpísanie žiadali niektorí ľudia od svojich praktických lekároch.
Efekt takéhoto zbytočného užívania antibiotík je pritom presne opačný. Zahltenie tela týmto liekom môže odolnosť človeka naopak zhoršiť.
Internet je všade na svete plný tipov na prírodnú alternatívnu liečbu. Zmieňovaná je napríklad údajná účinnosť červených rias. Niektoré konkrétne druhy síce naozaj pomáhajú ľudskému organizmu vyrovnávať sa s vírusmi, avšak v prípade koronavírusu nie je nič také preukázané.
Vo Francúzsku zase odborníci museli vyvracať fámu, že na vírus zaberá užívanie kokaínu. V Iráne jeden vplyvný klerik dokonca odporúčal potierať si konečník vonným olejom, v Indii niektorí politici tvrdili, že pomôže pomazanie sa kravským hnojom a pitie kravské moču.
Reklama
Mýtus 2. Bankovky a mince prenášajú vírus, vyhnite sa im
Banky a obchody sa predháňajú v odporúčaniach, že ľudia majú pri nákupoch radšej platiť bezkontaktne. To je nepochybne správna rada, avšak to neznamená, že by sa koronavírus na papierovej bankovke či kovovej minci dokázal udržať dlhšie ako na inom materiáli, napríklad na kľučke či na rúčke nákupného vozíka.
Svetová zdravotnícka organizácia na šíriace sa špekulácie reagovala vyhlásením, že "WHO netvrdila, že by bankovky prenášali ochorenie COVID-19, ani sme v súvislosti s tým nevydali žiadne varovanie či vyjadrenia".
Hovorkyňa organizácie Fadel Chaibová dodala, že ľudia by si mali po manipulácii s peniazmi umyť ruky, čo je vhodný hygienický návyk. "Peniaze často menia majiteľa a môžu zachytiť rôzne druhy baktérií, vírusov a podobne," citoval hovorcu na začiatku marca denník The Daily Telegraph.
Podľa aktuálnych vedeckých štúdií sa koronavírus udrží na plaste, dreve, skle, kove a keramike až tri dni. Na kartóne deň, na oceli 13 hodín, na hliníku iba dve až osem hodín a na zmieňovaných papierových bankovkách jeden deň.
Ako však experti upozorňujú, všetky tieto dáta sú teoretické. Na povrchy totiž pôsobí množstvo ďalších vplyvov a v žiadnom prípade teda neznamená, že každý dotyk s daným povrchom na verejných miestach okamžite prenesie nákazu koronavírusu.
Mýtus 3. Domáce zvieratá môžu byť riziko
O pôvode koronavírusu nie je vo vedeckej obci ešte úplne jasno, hovorí sa hlavne o tom, že pôvodcom nákazy sú netopiere. WHO však upokojuje verejnosť, že neexistuje jediný dôkaz, že by sa mohla choroba prenášať prostredníctvom domácich zvierat, napríklad psov či mačiek.
Podobne je to aj u hospodárskych zvierat, kde zatiaľ nie je žiadny dôkaz, že by sa vírus mohol preniesť napríklad konzumáciou mäsa. Rovnako je nepotvrdená aj téza, že nákazu môžu prenášať komáre.
Reklama
Mýtus 4. Balíky s tovarom z Číny môžu vírus prenášať
Česi aj Slováci radi nakupujú z čínskych zásielkových webov, avšak to, že by sa vírus udržal na tovare alebo na samotnom balíku pri ceste z Číny k nám, je podľa odborníkov vylúčené.
Neustále premeny teplôt a ďalšie extrémy, ktoré panujú pri doprave medzi kontinentmi, vírusy spoľahlivo zahubia, pretože koronavírus nedokáže prežívať mimo ľudského tela dlhšiu dobu.
Mýtus 5. Alkohol a chlór fungujú ako dezinfekcia
Vnútorné užívanie alkoholu skutočne k ochrane proti koronavírusu nevedie. Sociálne siete na internete prinášajú mnoho rád, ako vírus zničiť domácimi prostriedkami. Jedným z častých tipov je značné množstvo chlóru.
"Týmto spôsobom je možné čistiť napríklad rôzne povrchy, ale postrekom takýchto látok si človek môže poškodiť oblečenie alebo sliznicu," varuje na svojich stránkach zdravotnícka organizácia, ktorá tento mýtus považuje za jeden z najškodlivejších.
Reklama
Mýtus 6. Pite horúcu vodu, alebo sa v nej kúpte
V mailových schránkach mnohých ľudí v Česku pristála pred niekoľkými dňami správa z dôveryhodného zdroja - z webu brnianskej praktickej lekárky Elišky Fuksovej. Podľa rád obsiahnutých v maili majú tí, ktorí sú ohrození koronavírusom piť teplú vodu, pretože vírus neznáša vysoké teploty.
Rrespirátory aj rúška vraj fungujú všetky bez rozdielu a vírusu sa darí na kovových veciach, kde pretrvá až 12 hodín.
Nezmyselné odporúčania sa začali rýchlo šíriť, na čo lekárka poprela, že by čokoľvek také posielala. Na jej web sa vraj dostali hackeri, ktorí mail rozosielali na adresy pacientov.
Iný hoax tiež pracuje s vodou, a to s čo možno najteplejšou, akú pri kúpaní znesiete. Odborníci varujú, že teplota ľudského tela aj tak zostáva na úrovni okolo 36,5 až 37 stupňov Celzia a kúpeľ v horúcej vode vás môže maximálne popáliť.
Mýtus 7. Na COVID-19 existuje liek, vlády ho zamlčujú
Žiadny schválený liek ani vakcína zatiaľ neexistujú. Lekári preto nakazeným podávajú len prípravky, ktoré zmierňujú symptómy choroby, medzi ktoré patrí horúčka, kašeľ a dýchavičnosť.
V ťažkých prípadoch pomáhajú pacientom s dýchaním či okysličovaním krvi prístroj, aby sa zmiernila námaha pľúc a srdca. Dezinformátori ako obvykle prišli s konšpiráciami, že niektoré vlády majú už účinný liek k dispozícii, ale nepúšťajú ho von.
V Česku minulý týždeň ministerstvo zdravotníctva riešilo prípravok remdesivir. Ten je určený pre pacientov s ochorením COVID-19 v kritickom stave. Použitie liečiva je posudzované vždy pre konkrétny prípad.
Na vývoji vakcíny po celom svete pracujú stovky vedeckých tímov, denne vznikajú až desiatky odborných textov a štúdií, ktoré zákerný vírus popisujú.