Nesmrteľné remeslá

Mya Javorková

K tradičnému remeslu pridáva nový autentický prístup. Jej autorské šperky a objekty z dreva dopĺňa mosadz. Vychádza z lásky k materiálu, jednoduchosti, jedinečnosti a udržateľnosti. K remeslu sa dostala už počas štúdia na Divadelnej fakulte VŠMU, jej odborom bola totiž bábkarská scénografia a technológia. „Jednou z tradičných techník výroby bábok je práve drevorezba,“ začína opisovať svoju tvorbu dizajnérka Mya Javorková. „Drevo má v sebe niečo, čo som v iných materiáloch nenašla, krásne vonia, keď s ním pracujete, dá sa z neho vytvoriť takmer čokoľvek a čo strom, to iná farba či kresba. Najradšej mám orech.“ Drevo je aj kontakt s prírodou, úprimný materiál, ktorý sa nedá oklamať. U nás sa spája s tradičným ľudovým remeselníctvom a folklórom. Mya nezostáva pri tradíciách, ale z dreva tvorí aktuálne dizajnérske objekty. „Čerpám z rôznych zdrojov, období a umeleckých smerov. Niekedy nájdem zaujímavé línie a štruktúry v prírode, inokedy nadväzujem na konkrétnu filozofiu alebo umelca. V poslednom čase ma napríklad najviac inšpiruje Japonsko.“ Drevené podnosy a misky sa v jej rukách pretvárajú na umelecké dielo. „Mám rada úžitkové objekty do domácnosti, je to niečo jednoduché a každodenné, čo sa dá pretvoriť na výnimočné a osobné.“ Šperky boli pôvodne iba experimentom, dnes je to už rovnocenná časť dizajnérkinej tvorby. „Každý kus úplne iný. Vyrábam ich iba z odrezkov a zo zvyškov dreva, ktoré mi zostanú ako odpad a ja ich tvrdohlavo odmietam vyhodiť. Pri šperkoch som začala objavovať ako materiál aj mosadz, ktorá im dodáva pekný kontrast.“ Mya pracuje pod značkou Atelier Objectora, skúma tvary, techniky a materiály, ale aj význam objektov v ľudskom živote. Hľadá krásu v nedokonalosti a drobných odchýlkach.

Reklama

Katarína Žiak

Začínala s fotografiou, neskôr pridala grafické obrazy a postupne sa dostala k šperkom. A ešte k ornamentom, ktoré jej doslova učarovali. Dnes je jej doménou tvorba originálnych šperkov z chirurgickej ocele, ktoré dopĺňa 23,5-karátové zlato, sladkovodné perly, drahé kamene alebo minerály. „Pri navrhovaní šperkov sa snažím neobmedzovať na to, čo je momentálne v móde. Tvorím podľa toho, čo ma osloví, či už je to zaujímavý detail z historickej výšivky alebo len malý lúčny kvietok, ktorý štylizujem do novej podoby. Inšpiráciu nachádzam doslova na každom kroku – v prírode, ľudovom umení, literatúre, geometrii, histórii,“ hovorí mladá šperkárka. Fascinujú ju maľované ornamenty, výšivka aj čipky, ktoré sa snaží posúvať do modernej podoby. „Pri návrhu, ktorý vychádza z ľudového umenia, sa inšpirujem detailom alebo aj samotnou technikou, ktorou bola výšivka z daného kraja vytvorená. Vybraný detail následne štylizujem a pretváram do úplne novej modernej podoby. Pri navrhovaní šperku nechávam vyznieť jednoduchosť a línie materiálu. Niektoré návrhy sú charakteristické minimalizmom alebo majú podobu rozetových ornamentov.“ Aktuálne predáva 20 kolekcií, ktoré obsahujú množstvo vzorov, farieb aj veľkostí. Šperky postupne inovuje, mení tvary, dopĺňa nové materiály. Kolekcie nie sú uzavreté, stále vznikajú nové a nové návrhy. „Každý rok sa snažím posunúť svoju tvorbu ďalej, minulý rok to boli prvé šperky doplnené drahými kameňmi a perlami, ale aj jednoduché napichovacie náušničky. Tento rok pripravujem napríklad nový typ kovových náramkov. Som dizajnér a zároveň aj výrobca, celá tvorba prechádza mojimi rukami. Myslím, že práve to je pre mnohých zákazníkov dôležité, pretože vedia, kto je autorom šperku, ale aj to, že je vyrobený na Slovensku.“ Katarína Žiak chce tvoriť šperky, ktoré majú dušu a príbeh, ale aj originálnu vizuálnu podobu. „Dobrým príkladom sú prívesky z kolekcie Slovanské básnické múzy, konkrétne Slávy dcera, Marína, Nevesta hôľ či Hájnikova žena. Ako už názvy napovedajú, inšpirovala som sa literárnymi dielami. Na prvý pohľad vidíte len dievčiny v kroji, ale keď spoznáte ich príbeh, už pre vás ,múzy‘ nebudú len pekným príveskom, ale pre mnohých sa stanú milou spomienkou na detstvo, príbuzných, rodný kraj či prvú lásku,“ opisuje šperkárka. Tento rok sa chystá predstaviť nové kolekcie, prvou bude kolekcia inšpirovaná trakovickou výšivkou, na jeseň bude vystavovať svoje grafické obrazy a fotografie.

Jankiv Siblings

Súrodenci Karolína a Michal oživili staré umelecké remeslo plisovania. Dnes dokážu ako jediní na Slovensku tvoriť od začiatku do konca dizajnové odevy s prvkami plisé. Za svoju tvorbu získali aj ocenenie Zlata Fatima za najlepší dámsky výrobok roka. O ich tvorbe sme sa rozprávali s Karolínou Jankivovou. Ako ste sa dostali k plisovaniu? S technikou plisovania sme sa prvýkrát stretli počas nášho štúdia na strednej škole v Liberci. Už vtedy nás to očarilo, no vrátili sme sa k nej až o pár rokov neskôr. Zohnať potrebné technické vybavenie nebolo jednoduché, zafungoval však osud a na inzerát, ktorý sme podali do regionálnych novín, sa nám ozvala pani, ktorej rodina mala na povale používané plisovacie formy. Ďalšie časti sme zháňali ešte niekoľko mesiacov, no nakoniec sa nám podarilo všetko skompletizovať a mohli sme naplno začať tvoriť. Michal sa technike priúčal až za hranicami, kde pôsobil vo firme, ktorá sa plisovaniu venuje vyše 90 rokov. Nasledoval dlhý proces vývoja spôsobom pokus – omyl. Prvý plisovaný produkt sme vyrobili v roku 2017. Odvtedy sa tomuto umeniu skladania látok venujeme naplno. Ktorí klienti využívajú vaše služby? Našu tvorbu si obliekajú dámy, ktoré sa chcú elegantne a nadčasovo obliecť či už na spoločenskú udalosť, do práce alebo na voľný čas. Okrem našej vlastnej odevnej tvorby poskytujeme aj službu plisovania látok na zákazku ďalším výrobcom odevov, návrhárom, dizajnérom, odevným značkám, módnym firmám, divadlám a jednotlivcom. Plisovali sme napríklad pre značku Nehera, Hellenski, pre módnu návrhárku Janu Jurčenko, spolupracujeme s Univerzitou Tomáša Baťu v Zlíne na vývoji plisovaných topánok, plisovali sme šaty na Ples v opere pre šperkárku Petru Toth, ktoré vytvorila návrhárka Jana Pištejová, a taktiež sme napríklad návrhárke Ide Sandor plisovali kolekciu, ktorá bola predstavená na Harbin fashion weeku v Číne. Tým, že máme plne vybavený ateliér na plisovanie so širokú škálou foriem, ktoré si vieme aj sami vyrobiť, zručnosti a odborné znalosti, ktoré nám nikto nevezme, sme schopní splniť aj náročné požiadavky na plisovanie v pomerne krátkom termíne dodania. Dokážeme prispôsobiť výrobu požiadavkám jednotlivých klientov, vieme plisovať malé úseky i väčšie metráže textílií. Čo vás fascinuje na plisovaní? Plisé nás mimoriadne zaujalo svojou inakosťou, originalitou, tradičnosťou, no aj náročným výrobným procesom, ku ktorému sa bolo veľmi ťažké dopátrať. V začiatkoch sme mali veľmi málo informácií, a práve to nás hnalo k tomu, aby sme sa mu naplno venovali. Študovali a skúšali sme rôzne výrobné postupy, až sme si vytvorili vlastné know-how. Technike plisovania sa celkovo vo svete venuje veľmi málo ľudí. Po tomto zistení sme sa rozhodli patriť medzi tých pár, ktorí proces dokonale ovládajú a sú v ňom odborníci. Zakaždým, keď plisujeme, je to pomerne veľká zodpovednosť. Látka sa zatvára do formy a my nevidíme, čo sa s ňou vo forme reálne deje. Zakaždým nás fascinuje moment, keď formu s vyplisovanou látkou otvárame. Je naozaj úžasný pocit vidieť, ako papierová forma „ovládne“ látku a zanechá na nej svoj dokonalý odtlačok vo forme vzoru. Aké materiály sa dajú a aké sa nedajú plisovať? Plisovať sa dá akýkoľvek materiál, no nie na každom materiáli plisé vydrží. Používame prevažne materiály, v ktorých jedinou alebo jednou z hlavných zložiek je syntetické vlákno. Na týchto materiáloch je totiž plisé trvácne a sklad sa po praní alebo chemickom čistení nenaruší. Z prírodných materiálov je na plisovanie vhodná vlna. Plisované odevy si vyžadujú šetrnú starostlivosť a uskladnenie. Nesmú sa žehliť. Aké možnosti ponúka táto technika? Celá naša výroba sa točí okolo plisé a experimentovania s ním. Plisé si vyžaduje špecifický prístup náročný na čas, pretože s plisovanou látkou sa pracuje inak ako s klasickou, rovnou látkou. Radi by sme používali plisé všade a vo všetkom. Technika plisovania má čo ponúknuť aj mimo odevníctva. Má širokospektrálne využitie a vie obohatiť dizajn v akomkoľvek odvetví, len to v ňom treba vidieť. Vyžaduje si to však veľa času na vývoj, keďže nič podobné nikto nerobí. Respektíve robí to málokto. Pravidelne pracujeme na vývoji inovatívnych postupov a skúšame, čo sa s plisé dá robiť. Trošku poodhalím, že aktuálne pracujeme na zaradení plisé do bytového dizajnu, tešíme sa teda, čo vznikne. Čo plánujete do budúcnosti? Firemných plánov do budúcnosti je veľmi veľa, či sú to rôzne spolupráce s návrhármi, nové vzory plisé alebo nové exkluzívne modely či doplnky. Náš hlavný plán do budúcnosti je viesť našu značku riadene a cielene. Vstúpiť aj na zahraničný trh a vybudovať si silnú a uznávanú pozíciu na domácom a zahraničnom trhu. Kúpou nášho jedinečného produktu do nás každý klient vkladá dôveru, vďaka ktorej sa môžeme stále posúvať vpred.

Reklama

Modranska

Pozitívnym príkladom, ako upgradovať folklór a staré ľudové remeslo do novej modernej podoby, môže byť tvorba firmy modranska. Značka sa zaoberá tvorbou ručne vyrábanej úžitkovej keramiky, najmä modranskej majoliky a kameniny. Tvárou značky je Jakub Liška, rodák z Modry. Veď kde inde by mohla vzniknúť takáto nápaditá a úspešná dielňa. Jeho otec už v 70. rokoch nastúpil ako učeň do slávnej modranskej keramickej školy, zostal tam aj po ukončení štúdia a neskôr sa stal majstrom. Po Nežnej revolúcii v roku 1990 si založil vlastnú dielňu. O dve desaťročia neskôr ju oživil jeho syn Jakub, absolvent Vysokej školy výtvarných umení a University of Plymouth. Od začiatku si bol istý, že ľudovú majoliku chce posunúť do súčasnosti. „Bez problémov som do nej zasahoval, menil som ju a tak by sa to podľa mňa malo aj robiť. Ak zostane tradícia zakonzervovaná, hrozí jej zánik,“ povedal. Tvorí sám a okrem toho spolupracuje s rôznymi remeselníkmi a dizajnérmi, ktorí sú úspešní na výstavách doma aj vo svete. Spolu oživujú tradičné tvary a vzory a vymýšľajú aj nové originálne motívy. Moderná keramika tak vyrastá na tradíciách a kráse starej hrnčiarčiny. V rozhovore pre HNmagazín sa však posťažoval, že popri dobrých a úspešných remeselníkoch a značkách funguje v jeho biznise aj veľa zlodejov. „Snažia sa vyťažiť z toho, že nájdu ornament alebo ukradnú nápad či celý produkt.“

Michaela Slaninková

Vyštudovala aplikovanú matematiku, no vždy ju to lákalo k výtvarnému umeniu a ku kreatívnej práci. Už na škole sa špecializovala na prepojenie informatiky s grafickým dizajnom. Michaela Slaninková už od malička zbožňovala zápisníky, skicáre a knihy. „K ručnému viazaniu zápisníkov som sa dostala krásnou náhodou. Inšpirovaná jednou tureckou umelkyňou a jej krásnym zápisníkom som sa v lete po bakalárskych skúškach rozhodla, že si spravím aktívne kreatívne leto. A tak som začala – vybrala som hárky papierov z domácej tlačiarne, vzala som drevený lopárik z kuchyne, ihlu z maminho šitia a skúšala som zviazať si svoj prvý zošit – zápisník. A odvtedy som ihlu nepustila z rúk. Postupom času som skúšala rôzne techniky, rôzne väzby, rôzny materiál a vlastne tomuto objavovaniu nie je koniec ani dnes,“ spomína si na svoje začiatky. Táto práca ju baví dodnes a začala sa ňou aj živiť. Zrejme má prácu s kožou v krvi, jej dedo bol totiž garbiar. „Vo viazaní zápisníkov som samouk. Jednoducho som sadla za stôl so základnými pomôckami a materiálom a skúšala som realizovať svoje predstavy. Postupne som bola zvedavá čoraz viac a začala som si informácie logicky vyhľadávať aj v knihách, ale predovšetkým na internete – pozerala som videá, čítala postupy, sledovala tvorbu iných zanietencov pre ručnú väzbu.“ Učila sa aj u umeleckej majsterky Lidy Mlichovej v Žiline a na kurze pod vedením majstrov z kolektívu ÚĽUV. Všetky výrobky tvorí sama, nepoužíva žiadnu zložitú techniku, iba nožík, lis, kladivko a ihlu. „Všetky moje zápisníky sú vyrábané z pravej hovädzej kože, ktorú nakupujem u slovenských dodávateľov, a tí ju privážajú z českých, talianskych a francúzskych garbiarní. Dávam si tak záležať, aby materiál, ktorý používam na výrobu zápisníkov, bol čo najviac lokálny a aby samotná koža nebola činená chrómom,“ zdôrazňuje Michaela Slaninková. Jej práca je prepojením dizajnu a starého remesla, využíva tradičné knihárske postupy. No papierové diáre sú viac dizajnové, každý jeden kus navrhne sama, testuje ho, navrhuje materiál, sadzbu aj obálku. „Výsledkom je teda vždy unikátna kolekcia, ktorú nikde inde nenájdete.“