Výber z populárnych filmových festivalov

U zlatej rukavičky

Popredný nemecký režisér tureckého pôvodu Fatih Akin vo svojej tvorbe úspešne prepája artové ambície a schopnosť osloviť mainstreamového diváka. Odolnosť oboch skupín testuje vo svojej poslednej snímke U zlatej rukavičky, ktorá je portrétom sériového vraha.

Akin sa inšpiroval skutočným prípadom vraha Fritza Honku, ktorý v polovici sedemdesiatich rokov šokoval celé Nemecko. Jeho naturalistický film vzbudil na aktuálnom Berlinale, medzi kritikmi mierne zdesenie, napriek tomu ho nie je možné odsúdiť ako plytkú provokáciu. Ide skôr o rez forenzným skalpelom do suterénu nemeckého podvedomia.

Reklama

Všetka moja láska

Zo sekcie Panorama aktuálneho ročníka Berlinale vyberáme snímku, ktorá prirodzene a úprimne zarezonovala festivalovými návštevníkmi, preto môže byť po sociálnych drámach a znepokojujúcich filmoch príjemným pohladením pre divákov.

Režisér Edward Berger prináša po temnej coming-of-age dráme Jack subtílnu rodinnú drámu Všetka moja láska, v ktorej sa zaoberá životom troch súrodencov žijúcich naoko bezproblémový život ľudí strednej vrstvy.

Navonok, sa im darí celkom dobre, avšak všetci traja si uvedomujú, že v ich životoch sú medzery, niečo im chýba a niečo musia zmeniť. Stefan, Julia a Tobias, všetci spoločne plávajú búrlivými vodami dospelosti.

Každý z nich čelí problému, rozličnému typu prekážky a každý z nich dostáva vlastný čas na plátne, keďže Všetka moja láska pozostáva z prológu, troch kapitol a záverečnémo epilógu.

To musí byť nebo

Hlavný hrdina autobiografickej snímky To musí byť nebo Eliu Suleimana uteká a hľadá alternatívny domov. Najslávnejší palestínsky režisér, ktorý si za svoju novinku odniesol zvláštne uznanie poroty v Cannes, sa po desiatich rokoch vracia k celovečernému filmu s melancholickou, epizodicky vystavanou groteskou o tom, čo je pre nás domov a čo ho definuje.

Film To musí byť nebo je venovaný Palestíne, do ktorej sa Suleiman nebojí svojím svojráznym, zreteľne ironicky cieleným, ale zároveň poetickým humorom oprieť rovnako ako do Francúzska alebo USA.

Reklama

Synonymá

Hlavnou témou aktuálneho ročníka je hľadanie domova a prekračovanie hraníc. To je aj téma filmu Synonymá izraelského režiséra Nadava Lapisa, víťaza Zlatého medveďa z aktuálneho MFF v Berlíne.

Hrdinom odvážnej autobiografickej satiry je mladý Yoav, ktorý sa úplne bez financií vydáva do Paríža, aby sa stal plnokrvným Francúzom. Aj keď uteká pred svojou rodnou zemou, ktorú opisuje ako „odpornú, páchnucu, obscénnu a sprostú“, pred svojou identitou uniknúť nedokáže.

Mladý Ahmed

Druhou tohtoročnou témou sú problémové deti. Pracujú s nimi bratia Dardennovci vo filme Mladý Ahmed - portréte trinásťročného chlapca, belgického moslima, ktorý sa navzdory liberálnej výchove uzatvára pod vplyvom bigotného imána do ideologickej ulity.

​Fanatická viera dovedie Ahmeda až ku krajnému činu. Vo svojom novom filme majstri sociálneho realizmu skúmajú, ako hlboko sa ukrýva ľudskosť pod nánosom náboženskej doktríny a čo môže zvrátiť náboženský fanatizmus – výchova, sociálna otvorenosť alebo prvá láska. Z Cannes si režisérske duo odnieslo cenu za réžiu.

Reklama

Narušiteľ systému

Po láske doslova kričí deväťročná Benni, dievča s problémovým správaním a tvárou anjela, nad ktorou si nemecká ústavná starostlivosť umyla ruky, pretože narušuje zabehnutý systém.

​Narušiteľ systému je strhujúci debut režisérky Nory Fingscheidt, ktorá si zaň na tohtoročnom Berlinale vyslúžila Strieborného medveďa / Cenu Afreda Bauera za film, ktorý otvára nové perspektívy.

Snímka, ktorú poháňa dopredu fenomenálny výkon mladučkej Heleny Zengel, je príbehom o neutíchajúcom hneve a túžbe po naozajstných citoch, o limitoch systému starostlivosti o dieťa i hraniciach osobnej slobody.

Antológia mesta duchov

Znepokojujúce úvahy o smrti a osude vnáša do tohtoročnej festivalovej ponuky snímka kanadského režiséra Denisa Côtého Antológia mesta duchov, situovaná do zapadnutej dedinky kdesi na kanadskom vidieku.

Melancholický a vtipný, poetický a politický film využíva tradičnú ikonografiu duchárskch filmov k metaforickému rozprávaniu o našom strachu z „iného“.

Bedári

Drsnejšiu možnosť hľadania svojho miesta na svete prinesie dráma Bedári, film inšpirovaný parížskymi nepokojmi z roku 2005 sa odohráva na pôde súčasného Montfermeilu – rovnakého miesta, kde sa búrili Bedári Victora Huga. Fenomenálny debut režiséra Ladjy Ly si z aktuálneho Cannes zaslúžene odniesol Cenu poroty.

Pardon, nezastihli sme vás

Pokiaľ má mať festivalový film zmysel, nesmie sa báť politického gesta. Dokazuje to aj dnes osemdesiatročný klasik svetového filmu Ken Loach, ktorého novinka Pardon, nezastihli sme vás bude ďalším filmom, ktorý zabojuje o diváka.

Nestarnúci enfant terrible britského filmu si po premiére svojho filmu v Cannes vyžiadal mikrofón a publiku odkázal: „Keď budeme problémy riešiť, ľudia nebudú nahnevaní, a keď nebudú nahnevaní, nebude žiadna extrémna pravica.“

Vo svojom najnovšom filme Loach pokračuje v empatickej línii príbehov obyčajných ľudí, ktorí sa snažia udržať aspoň zdanie dôstojnosti na spoločenskom okraji.

V programe bude figurovať celá sekcia venovaná režisérovi Kenovi Loachovi ako pocta tomuto umelcovi, ktorý bojuje za sociálnu spravodlivosť skrze individuálne osudy.

Zbohom, synu

Dieťa, respektíve rodinu v hlavnej úlohe, prináša aj mimoriadne dojemný a brilantne nakrútený čínsky film Zbohom, synu, ktorý je dôkazom, že veľké city nepotrebujú veľké gestá.

Film uznávaného režiséra Wanga Siao-šuaja reflektuje skrz osobnú ľudskú drámu odvrátená stránku čínskej kultúrnej revolúcie a rovnako politiky jedného dieťaťa. Obaja predstavitelia hlavných rolí, herec Wang Ťing-čchun a herečka Yong Mej, boli ocenení Striebornými medveďmi na Berlinale za najlepšie herecké výkony.