Mestá, ktoré sa prepadajú
New Orleans (USA)
Podľa štúdie z roku 2003 sa väčšina mesta v súčasnej dobe nachádza od jedného a pol do troch metrov pod úrovňou morskej hladiny. A každý rok klesne o ďalší centimeter.
New Orleans, ktoré je jedným z najvýznamnejších amerických prístavných miest, sa už v dobe svojho vzniku (založené bolo roku 1718) nachádzalo len tri metre nad úrovňou mora.
Krajina je prirodzene veľmi plochá a vyvýšené miesta by ste hľadali len ťažko.
Keď v oblasti v roku 2005 udrel hurikán Katrina a rieka Mississippi sa vyliala z brehov, osudnú ranu mestu zasadilo pretrhnutiu ochranných hrádzí.
Veľká časť New Orleans sa vtedy ocitla pod vodou. Okrem katastrofálnych následkov samotného hurikánu mesto ešte výraznejšie kleslo.
Mestá, ktoré sa prepadajú
Houston (USA)
Niektoré časti Harris County sa podľa geologických štúdií prepadli počas posledných sto rokov až o tri a pol metra. Podľa Houston Chronicle pokračuje prepadanie tempom zhruba päť centimetrov ročne.
Na vine je, okrem iného, mohutné a mnohokrát nelegálne čerpanie podzemných vôd z podložia mesta.
"Hoci tu záplavy nebývali bežné, s takým poklesom je k nim oblasť omnoho náchylnejšia," uviedol hydrogeológ Mark Kasmarek, ktorý sa oblasťou dlhodobo zaoberá. Houston je štvrté najľudnatejšie mesto Spojených štátov a v celej oblasti žije vyše päť miliónov obyvateľov.
Reklama
Jakarta (Indonézia)
Indonézska Jakarta sa nachádza na prvej priečke v rebríčku najrýchlejšie sa potápajúcich miest. Niektoré miesta sa v desaťmiliónovej metropole prepadajú až o 25 centimetrov ročne.
Podľa výskumov môže desaťmiliónové mesto do roku 2050 zmiznúť pod hladinou.
Tamojšia vláda na začiatku týždňa oznámila sťahovanie hlavného mesta. Do desiatich rokov sa tak úrady presunú z jávskej Jakarty na ostrov Borneo.
Na vine je okrem zničeného životného prostredia a opakovaných záplav aj fakt, že sa mesto pomaly, ale isto potápa.
Lagos (Nigéria)
Najľudnatejšie mesto Afriky leží na pobreží Nigérie, čiastočne na pevnine a čiastočne na blízkych ostrovoch. Mesto trpí častými záplavami a pobrežie eroduje. Hladina mora stúpa aj kvôli globálnemu otepľovaniu.
Zo štúdie Plymouthskej univerzity vyplýva, že pobrežie Nigérie sa nachádza tak nízko, že ak sa hladila mora zvýši o jeden až tri metre, bude to mať katastrofálne následky.
Reklama
New Orleans (USA)
Podľa štúdie z roku 2003 sa väčšina mesta v súčasnej dobe nachádza od jedného a pol do troch metrov pod úrovňou morskej hladiny. A každý rok klesne o ďalší centimeter.
New Orleans, ktoré je jedným z najvýznamnejších amerických prístavných miest, sa už v dobe svojho vzniku (založené bolo roku 1718) nachádzalo len tri metre nad úrovňou mora.
Krajina je prirodzene veľmi plochá a vyvýšené miesta by ste hľadali len ťažko.
Keď v oblasti v roku 2005 udrel hurikán Katrina a rieka Mississippi sa vyliala z brehov, osudnú ranu mestu zasadilo pretrhnutiu ochranných hrádzí.
Veľká časť New Orleans sa vtedy ocitla pod vodou. Okrem katastrofálnych následkov samotného hurikánu mesto ešte výraznejšie kleslo.
Peking (Čína)
Podľa vedcov sa mesto potápa najmä kvôli obrovskému využívaniu podzemnej vody, rovnako ako v prípade Jakarty a Houstonu.
Na niektorých miestach ide podľa štúdie z roku 2016 o pokles až o 10 centimetrov ročne. Podzemná voda je pre vnútrozemský Peking jediným zdrojom vody. Kvôli jej odberu však podložie vysychá a následne sa prepadá.
Reklama
Teherán (Irán)
Niektoré časti iránskeho hlavného mesta sa podľa výskumov postupimského Geologického výskumného centra prepadajú až o 25 centimetrov za rok.
Najhoršie sú na tom plošiny na západe mesta a planiny na južnom okraji. O päť centimetrov ročne sa prepadá aj okolie teheránskeho medzinárodného letiska.
Na niektorých miestach sa objavujú aj trhliny: na povrchu aj pod ním. Na vine je, ako vo väčšine iných prípadov, nadmerné čerpanie podzemných vôd z legálnych a nelegálnych vrtov a studní.
Údolie San Joaquin (USA)
Kalifornské údolie, v ktorom sa nachádza mesta Stockton a Fresno, sa od 20. rokov minulého storočia prepadlo o takmer 8,5 metrov.
Údolie je jedným z najproduktívnejších poľnohospodárskych oblastí Spojených štátov a prepady má na svedomí najmä čerpanie podzemných vôd, ktoré farmári potrebujú na zavlažovanie rastlín.
Washington (USA)
Klesanie sa nevyhlo ani hlavnému mestu Spojených štátov. Prieskum z roku 2015 varuje pred prepadom až 15 centimetrov v nasledujúcich 100 rokoch.
V tomto prípade však pokles nemá na svedomí ani podzemná voda, ani stúpajúca hladina mora.
Washington D.C. sa totiž nachádza na podloží z poslednej doby ľadovej. To má hrúbku zhruba 1,5 kilometra a vytlačilo pôdu okolo Chesapeakskej zátoky nahor.
Keď sa ľad pred niekoľkými tisíckami rokov roztopil, spôsobil rozsiahly prepad územia, ktorý by sa mohol v budúcnosti odohrať znova. Vedci veria, že stúpajúca hladina mora v Chesapeakskej zátoke môže situáciu ešte zhoršiť.