Predstavenie sendviča "McAfrika" by bolo za každých okolností chybou. O to viac v roku 2002, keď prosperujúca spoločnosť ako McDonald's začala s predajom tohto sendviču.
V Nórsku sa zdvihla vlna kritiky, lebo mnoho krajín južnej Afriky vtedy zažívalo obdobie masívneho hladomoru. Reakcia verejnosti spôsobila, že McDonald's sa ospravedlnil a novinku stiahol.
Hula Burger bol jednou z neskorších noviniek svetoznámej spoločnosti McDonald's. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia majiteľ McDonald's Ray Kroc zistil, že ich predaj zahŕňa aj oblasti s veľkým podielom katolícky orientovanej populácie.
Tí sa, ako dobre vieme, v piatok často zdržiavajú mäsitých jedál. Takže Kroc prišiel s bezmäsitým cheeseburgerom, ktorý, ako sám dúfal, predaj výrazne oživí. A o čo konkrétne išlo?
K zákazníkom sa dostal burger s ananásom a so syrom. „Viac k tomu ani netreba dodať,“ uvádza portál Insider aj Reader´s Digest. McDonald´s novinku kvôli neúspechu nahradil inou bezmäsitou alternatívou Filet-O-Fish. Tá sa ujala.
Išlo o zväčšené porcie známych jedál, od nápojov, burgerov, po hranolky. Novinka bola zavedená v roku 1993. Boom nastal, keď v roku 2004 filmár Morgan Spurlock zverejnil svoj dokument Super Size Me, v ktorom na sebe otestoval vplyv tejto položky na telo.
Neskôr spoločnosť McDonald´s odstránila produkt z ponuky a rozhodla sa ísť aj cestou zdravších jedál v rámci menu.
McDLT zaviedli v osemdesiatych rokoch minulého storočia, v tomto prípade však so samotným jedlom zásadný problém nebol. Išlo v zložení o takmer klasický burger s hlávkovým šalátom, paradajkami, syrom a oblohou s nám známou žemľou.
To, čo mnohým prekážalo, bolo balenie. McDLT bol podávaný v balení, ktoré bolo vyrobené z polystyrénu s dvoma oddelenými priečinkami. V jednom bol šalát, paradajky a zelenina, ale mäso a žemľa boli v druhej. Zámerom bolo udržať teplé a chladné zložky oddelené až do okamihu konzumácie.
Ale ani to nebolo príčinou pádu DLT. V deväťdesiatych rokoch začali ekologickí aktivisti kritizovať spoločnosť McDonald's za nadbytočné používanie polystyrénu a výrobok bol stiahnutý z predaja.
Predstavenie sendviča "McAfrika" by bolo za každých okolností chybou. O to viac v roku 2002, keď prosperujúca spoločnosť ako McDonald's začala s predajom tohto sendviču.
V Nórsku sa zdvihla vlna kritiky, lebo mnoho krajín južnej Afriky vtedy zažívalo obdobie masívneho hladomoru. Reakcia verejnosti spôsobila, že McDonald's sa ospravedlnil a novinku stiahol.
Arch Deluxe bol ďalší sendvič, ktorý bol určite chutný, ale fiasku a zlyhaniu vďačí bizarnej marketingovej kampani. S týmto sendvičom – konkrétne burgerom so syrom, slaninou a žemľou zo zemiakovej múky – v McDonald's dúfali, že v deväťdesiatych rokoch rozšíria základňu svojich zákazníkov.
V tom období však bola spoločnosť známa ako sieť reštaurácii, ktorá je naklonená najmä deťom, preto verili, že s touto novinkou ich budú brať vážne aj dospelí. Novinku nazvali "burger s pestrou chuťou" a v reklamách vystupoval Ronald McDonald, známy klaun a maskot spoločnosti, ako sa venuje "sofistikovaným" športom ako golf.
Akoby to nestačilo, k zvláštnemu zameraniu reklamy sa pridala aj scéna, keď sa v reštaurácii stretnú dve deti a to, ktoré má pôsobiť detinsky a "nedospelo" si znechutene začne z burgra vyberať prísady, až kým mu neostane len žemľa a mäso...
Prečo sa zamestnanci marketingu domnievali, že by práve toto pritiahlo dospelých, zostáva mnohým dodnes nepochopiteľné.
Ray Kroc, muž, ktorý premenil McDonald's na úspešnú obriu sieť reštaurácií rýchleho občerstvenia, bol známy ako odporca nápadu predávať hot dogy. Preto ich v McDonald's ako súčasť menu zakázal.
To však spoločnosť neodradilo a v deväťdesiatych rokoch, po jeho smrti, zavádza výrobok s názvom McHotDog. Zakladateľ však zjavne mal pravdu, pretože táto položka sa nikdy u zákazníkov neuchytila. Ľudia uprednostnili klasiku. Burger.
Veľa z týchto neúspešných položiek je bizarných, určite však môžeme povedať, že v ich čele stojí McGratin Croquette. Predstavený bol predovšetkým pre japonský trh.
Sendvič bol kombináciou makarónov, zemiakovej kaše a kreviet, ktorých spojením vznikli krokety. Vyprážaná kroketa v sendviči bola doplnená oblohou z kapusty. Nikoho neprekvapilo, že sa novinka neujala, a to aj vďaka svojej zvláštnej chuti.
Koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov sa spoločnosť pokúšala zahrnúť do svojho menu aj produkty z cestovín. Najznámejšími boli McSpaghetti, skúšali to aj so zapojením fettuccini Alfredo či s lasagnami.
Mnohí tvrdili, že ide o snahu konkurovať podnikateľom, ktorí produkovali najmä jedlá založené na talianskej kuchyni. Tými vtedy boli Domino a Pizza Hut. Ako sa však neskôr ukázalo, spotrebitelia nemali záujem v McDonald's konzumovať špagety.
Buďme úprimní - McDonald's nie je primárne miesto, kam si zájdete na zdravé jedlo s nízkym obsahom kalórií. Toto vedomie však tvorcov novinky McLean Deluxe nezastavilo a v roku 1991 už bol burger propagovaný ako produkt, ktorý je „z 91 percent bez obsahu tuku". Burger nechutil veľmi lákavo a ako náhradu za tuk v mäsovej zložke zvolili výrobcovia vodu a morské riasy. Neujal sa.
Ak si myslíte, že ide o šialenú variáciu obľúbených McNuggets, ste na omyle. Onion Nuggets vlastne debutovali pred McNuggets. Predvoj naopak úspešnej položky bol predstavený v sedemdesiatych rokoch minulého storočia a išlo a cibuľu, ktorá sa po obalení a vypražení podávala s omáčkou.
McDonald's s ním vyšiel v roku 1993. McLobster bol zmesou mäsa z homára a šalátu, dopĺňala ho homárová omáčka. Stávalo sa však, že burger obsahoval vyšší podiel hlávkového šalátu na úkor samotného mäsa, z toho dôvodu mnohí neboli ochotní zaplatiť za túto novinku 5,99 dolárov (v prepočte 5,27 eura).
Na počudovanie však McLobster nezanikol a stále je k dispozícii v Kanade a niektorých častiach Nového Anglicka, ktorý je regiónom USA.