Desaťtisíce žien na Islande vrátane premiérky Katrín Jakobsdóttirovej dnes odmietajú pracovať. Svojím protestom chcú upozorniť na rozdiely v platoch mužov a žien, ako aj na rodovo motivované násilie, píše britská BBC na svojej internetovej stránke. Dopady štrajku pociťujú najmä odbory, v ktorých sú ženy silno zastúpené. Ide o zdravotníctvo alebo školstvo.
Niektoré škôlky a školy zostali zatvorené, iné fungujú v obmedzenom režime. Protest dopadol tiež na časť múzeí, knižníc a zoologických záhrad. Ženy tiež dnes nevykonávajú domáce práce.
"Ja tento deň nebudem pracovať a očakávam, že všetky ženy vo vláde urobia to isté," povedala premiérka pred dnešným štrajkom. Jakobsdóttirová uviedla, že jej vláda sa zameriava na to, aké sú platy v profesiách, kde majú prevahu ženy, v porovnaní v prevažne mužskými odbormi.
BBC pripomína, že Island v posledných rokoch stojí na prvom mieste indexu rovnosti Svetového ekonomického fóra. Úplná rovnosť nepanuje ale ani tam, WEF tejto krajine udelilo skóre 91,2 percenta. Česku tento rok patrila 101. pozícia zo 146.
Ženy na Islande štrajkovali už v roku 1975, keď sa na proteste zúčastnilo 90 percent ženskej pracovnej sily. Chceli zdôrazniť, akú úlohu v ekonomike krajiny zohrávajú. V dôsledku štrajku parlament v nasledujúcom roku prijal zákon o rovnosti platov.
Niekdajšia islandská prezidentka Vigdís Finnbogadóttirová BBC v roku 2015 povedala, že štrajk z roku 1975 bol "prvým krokom v emancipácii islandských žien", ktorá viedla k tomu, že sa v roku 1980 stala prvou ženou na svete demokraticky zvolenou do čela štátu.