StoryEditor

Silikátoví investori rastú ako huby po daždi

Spracúvať kremík najmä pre elektrotechnický priemysel chce v priemyselnej zóne v Rožňave nemenovaný zahraničný investor. Má ísť o investíciu za niekoľko miliárd korún, ktorá by mohla vytvoriť okolo tristo pracovných miest.
Spracúvať kremík najmä pre elektrotechnický priemysel chce v priemyselnej zóne v Rožňave nemenovaný zahraničný investor. Má ísť o investíciu za niekoľko miliárd korún, ktorá by mohla vytvoriť okolo tristo pracovných miest. Podľa rožňavského primátora Františka Kardoša, investorom je rusko-japonská firma registrovaná v Moskve, ktorá si nepraje zverejňovať podrobnosti o svojich zámeroch. Ako dodal, tento zámer nemá nič spoločné s medializovaným projektom spoločnosti S.T.B. Advanced Technology ukrajinského podnikateľa Ravila Abubekerova, ktorý chce na východe Slovenska postaviť niekoľko závodov na spracovanie kremíka, titánu a ďalších kovov takmer za miliardu eur. Potvrdil to aj hovorca slovenského zastúpenia tejto ukrajinskej firmy Ján Immer.
"Je to konkurenčný projekt z hľadiska produkcie i surovinových vstupov. Informačné embargo je preto namieste," dodal primátor, ktorý je presvedčený, že ide o seriózneho investora so skúsenosťami v produkcii kremíka. Rokovania s ním viedla agentúra SARIO, podporuje ju ministerstvo hospodárstva a samotní ruskí a japonskí podnikatelia sa boli už viackrát pozrieť aj v Rožňave. Memorandum o investícii podľa primátora podpísal deň pred odvolaním z funkcie exminister Pavol Rusko.
"To len svedčí o spôsobe práce exministra hospodárstva. Tieto dokumenty schvaľoval bez toho, aby mal zabezpečené financie na ich podporu," povedal hovorca ministra financií Peter Papanek.

Rožňavská samospráva sa snaží o reparát
"Druhý pokus o výstavbu priemyselného parku v Rožňave, po neúspechu v roku 2002, by už mal byť úspešný. Poučili sme sa z vlastných chýb, ale veľa sa zmenilo aj v legislatíve, investičných stimuloch a v podpore štátu pri budovaní parkov. Chceme získať generálneho investora a veríme, že potom prídu aj ďalší podnikatelia, ktorí sa už teraz zaujímajú o možnosti v Rožňave," tvrdí primátor. Pred tromi rokmi totiž Rožňava nevyužila odsúhlasených 2,4 milióna eur z fondu Phare. Chýbalo jej približne 50 miliónov korún na vysporiadanie pozemkov a spolufinancovanie projektu. Ten však skrachoval aj na tom, že okrem pozemkov a financií mesto nemalo ani žiadneho záväzného investora. Región, v ktorom je okolo 28-percentná nezamestnanosť, trpí nedostatkom priamych zahraničných investícií. Tisíce pracovných miest, ktoré zanikli po útlme rudného baníctva, dosiaľ nič nenahradilo. Poslednou väčšou zahraničnou investíciou bola pred desiatimi rokmi kúpa závodu textilky Tatrasvit švajčiarskym koncernom Schiesser Group.

SARIO potvrdilo, že s týmto investorom rokuje. rokuje s potencionalnym investorom. Riaditeľka divízie priamych zahraničných investícií agentúry Mária Mikušová povedala, že ide o firmu pôsobiacu v oblasti elektrotechnickeho priemyslu, jej meno však tiež odmietla zverejniť, zdôraznila však, že nejde o S.T.B. Advabnced Technology, ale o inú spoločnosť.
Tá sa podľa nej ešte definitivne nerozhodla pre Rožňavu a zvažuje aj iné lokality. "Rokovania ešte nie sú v štádiu, kedy by bolo možné povedať viac o projekte a o jeho ďalšom vývoji. Investor si neželá publikovať informacie o svojom investičnom zámere," dodala.
Závod na kremík by mal vyrásť v 18-hektárovom priemyselnom parku v mestskej časti Rožňava-Baňa. Samospráva požiadala pred týždňom vládu o 150-miliónovú dotáciu na jeho výstavbu. Časť zdrojov by mala ísť zo štátneho rozpočtu a časť z eurofondov. Mesto sa na projekte bude spolupodieľať piatimi percentami. Zatiaľ má však vo vlastníctve len osem hektárov, na zvyšné má uzatvorené zmluvy a vydané platné stavebné povolenie.
Vedenie samosprávy sa však obáva, že zmeny na ministerstve hospodárstva i súčasná politická kríza môžu projekt zmariť. "Investori zneisteli a dožadujú sa potvrdenia platnosti memoranda," vyhlásil Kardoš. Podľa hovorcu ministerstva financií investori zneisteli preto, že Rusko podpisoval memorandá bez existencie pravidiel. "Máme záujem to vyriešiť, preto treba schváliť investičné pravidlá," uviedol Papanek.
Ruskov hovorca Maroš Havran povedal, že každý rezort má svoje kompetencie a podľa nich postupuje. "Ani ministerstvo financií neinformuje iné ministerstvá o tom, čo robí a čo podpisuje," dodal.

Starý a nový projekt priemyselného parku v Rožňave
  Pôvodný projekt Aktualizovaný projekt
Rozloha 24 ha 18 ha
Potrebné financie 300 mil. Sk 150 mil. Sk
Počet pracovných miest asi 1 000 asi 500
Spoluúčasť samosprávy 50 mil. Sk 7,6 mil. Sk
Zdroj: Mestská samospráva Rožňava
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/podniky-a-trhy, menuAlias = podniky-a-trhy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
06. máj 2024 10:03