Rusko pred prezidentskými voľbami
Rusko vstúpilo príliš rýchlo do politickej sezóny. Hoci prezidentské voľby sú o viac ako rok, Rusi hovoria vážne o "otázke roka 2008". Táto otázka sa vzťahuje na nástupcu Vladimira Putina, ktorý je podľa ústavy predbežne vylúčený z tretieho za sebou nasledujúceho volebného obdobia. Kremeľské nástupníctvo je mrzutou záležitosťou pre Rusko počas storočí, čiastočne preto, lebo inštitúcie a právny poriadok sú slabé. Zostane Rusko verné svojej zahalenej znepokojujúcej histórii?
Po vymretí prvej dynastie v roku 1598 sa Rusko ocitlo v nástupníckej kríze. Špekulácie vyvolávajú asociácie na Borisa Godunova, ktorý bol hlavným ministrom svojho švagra cára Fiodora, syna Ivana Hrozného. Ako opisuje situáciu Alexander Puškin v historickej dráme, Godunov zavraždil jediného mužského dediča Ivanovho syna Dmitrija. Na hru a autora sa v čase uvedenia predstavenia v roku 1830 pozeralo s podozrením. Ktovie, čo by sa stalo, keby Puškin uviedol svoju hru dnes.
V otváracej scéne sa Godunov uzatvára do kláštora. Šľachtici v Kremli intrigujú. Jeden sa pýta: "Ako si myslíte, že sa to skončí?" Odpoveď bola prozaická: "Ľudia ho budú obhajovať." On sa bude tváriť vážne a hrať pevného a vyrovnaného, aby o tom presvedčil. Nakoniec z láskavej hĺbky svojho srdca prijme korunu a bude pokračovať vo vodcovstve ako predtým.
Ak by sa dnes v Rusku uskutočnil plebiscit, ústava by bola zmenená a Putin s vysokou mierou pravdepodobnosti zvolený za prezidenta na tretie funkčné obdobie. Riziko farebnej revolúcie, požadujúcej zmeny, nehrozí. Naopak, v Rusku sa upevňuje národná hrdosť, často prerastajúca až do nacionalizmu.
Vládnuť stabilnému a oživujúcemu sa Rusku, ktoré "drží nad vodou" ropa a plyn, resp. ich export, je nepochybne veľkou výzvou. Putin je medzi svojimi spoluobčanmi populárny a nahradiť ho na prezidentskom poste nebude pre žiadneho z potenciálnych uchádzačov vôbec jednoduché. Pozícia prezidenta ako strážcu komplexu mocenských nitiek a kontroly riadenia a rozdeľovania bohatstva krajiny vytvára veľkolepý dojem v očiach ruskej verejnosti.
Teraz nastala v Rusku etapa hľadania spoľahlivej garancie kontinuity Putinovho systému. V súčasnosti sa hovorí o favorizovanom Dmitrijovi Medvedevovi, mladom vicepremiérovi s väzbami na štátny plynárenský gigant Gasprom. Ďalším kandidátom je minister obrany Sergej Ivanov, Putinov dôverník s poverovacími listinami od mocnej KGB. Všetci známi uchádzači sú v podstate hlave štátu zaviazaní. Putin sa prezieravo uistil, že medzi potenciálnymi kandidátmi niet nezávislých politických figúrok, významných osobností. Niekoľko nádejných kandidátov sa zo scény vytratilo skôr, ako sa mohli vážnejšie presadiť, o. i. napr. aj bývalý premiér Michail Kasianov.
Opäť to pripomína Puškinovu hru. Kremeľské frakcie navštívia svojho cára v Soči na dači pri Čiernom mori. Úzkostliví dvorania úpenlivo prosia cára, aby neopúšťal trón a zostal pri moci. Vládca však stále odmieta, no ubezpečuje dvoranov i ľud, že si zachová vplyv aj po svojom odstúpení.
Následníctvo bude pre Rusko testom, či môže pokračovať politická modernizácia. Podstatnou otázkou zostáva morálne smerovanie krajiny. Putin mohol obnoviť ruskú moc a prestíž, ale bez jasnej vízie ruskej národnej identity alebo jej úlohy vo svete ako sily dobra, ako pozitívnej sily. Môže Putin pre Rusko vyjadriť inšpirujúcejšiu víziu? Budú mať obyvatelia Ruska reálny výber z kandidátov, resp. budú môcť vážnejšie prehovoriť v danej veci? Buď si Putin vedenie ponechá, alebo dosadí "vyklonovaného" nástupcu?
Pred rokom 2008 sa prezident môže rozhodnúť zlepšiť svoju pozíciu, a predsa sa môže rozhodnúť zotrvať pri moci ešte v treťom volebnom období. Politická scéna sa môže dočkať prekvapujúcich udalostí, ktoré sa v súčasnosti zdajú ako málo pravdepodobné. Môže sa napríklad rozhodnúť prepustiť Michaila Chodorkovského, uväzneného oligarchu, obvineného a odsúdeného za obrovské daňové úniky. Sibírske vyhnanstvo z neho urobilo martýra, väzňa svedomia. Ešte prekvapujúcejšie, priam prevratne by zapôsobilo pochovanie Lenina. Nepochybne by to prispelo k postupnému strácaniu stalinskej a následnej sovietskej nostalgie. S veľkou pozornosťou sleduje ruská i svetová verejnosť vyšetrovanie nedávnych vysokoprofilových vrážd a odovzdanie zodpovedných justícii. Do tejto kategórie sa radí napríklad prípad amerického novinára Paula Chlebnikova, centrálneho bankára Andreja Kozlova či reportérky Anny Politkovskej. Všetci boli úkladne zavraždení na ulici. Aj takúto odvrátenú tvár má často demokratizácia.
Rusko sa pod Putinovým vedením postupne vyrovnáva so svojou bohatou, často však pohnutou minulosťou. Ako bude tento pohyb pokračovať, naznačí do značnej miery už blízka budúcnosť.
MICHAL RAŠO, ekonomicko-politický analytik