Popreli Spojené štáty ekonomické zákony? USA naďalej predbiehajú ostatné vyspelé štáty. Čo je s obrovským obchodným deficitom USA? Žiadny problém. V roku 2005 sa ešte prehĺbil, a dolár sa napriek tomu posilňoval. Nízka miera investícií a zhoršujúci sa systém základného školstva? S tým si tiež netreba lámať hlavu. Superpružnej americkej ekonomike sa stále darí vyrábať z menej viac.
Rovnako neexistujú žiadne príznaky, že by sa americká ekonomická hegemónia začínala pod ťarchou rozpočtovej vojenskej nadvlády rúcať. Namiesto toho, aby americkí spotrebitelia pociťovali, tak, ako by to bolo v ktorejkoľvek inej krajine, núdzu vyplývajúcu z vojnového nedostatku, utrácajú, ako keby mali Vianoce celý rok.
Ľudia naozaj veria, že Amerika je výnimočná. Argumentujú, že americkí spotrebitelia si môžu svoje márnotratné spôsoby dovoliť, pretože ekonomika ich krajiny je lepšia ako ktorákoľvek iná. Americký trh práce je pružnejší ako európsky, čo mu umožňuje lepšie reagovať na pohyblivé piesky globalizácie. Na rozdiel od väčšiny krajín, najmä latinskoamerických a ázijských, americký systém neľútostne likviduje slabé vedenia firiem. Je tu lepšie financovaný a hyperkonkurenčný systém amerických univerzít, ktorý vstrebáva aj neúmerne vysoký podiel špičkových svetových študentov a výskumných pracovníkov. Mnohí z nich sa nakoniec usadia v Amerike natrvalo, čo je pre nich pomerne ľahké vďaka tomu, že spoločnosť stále s otvorenou náručou víta ľudí zvonku (aj keď sa situácia od roku 2001 zhoršila). Americká armáda nie je pre krajinu záťažou, ale skôr podporuje jej technologickú prevahu financovaním základného výskumu.
Skeptici si myslia, že americká ekonomika už má v sebe zárodky vlastného spoločensko-ekonomického úpadku. Poukazujú na prehlbujúcu sa príjmovú nerovnosť, ktorú zábery z New Orleansu po hurikáne, ktoré obleteli svet, odhalili až príliš zreteľne. Chudobné deti nemajú slušnú zdravotnú starostlivosť. Ani ostatní, stredné vrstvy, sa nemajú nejako zvlášť dobre, lebo krivka rastu miezd zostáva veľmi dlho prakticky plochá, aj keď firemné zisky prudko stúpajú.
Tento rozpor môže vysvetľovať, prečo výskumy verejnej mienky neprisudzujú prezidentovi Bushovi zásluhy za ekonomické riadenie krajiny. Američanom nepridáva na nálade ani vedomie, že v práci trávia oveľa väčšiu časť života ako občania európskych krajín alebo už dokonca aj Japonska. Všetky tieto faktory vnášajú do sociálnej štruktúry silné napätie, ktoré sa podľa skeptikov napokon prejaví v politickej aréne.
Zaujímavé je, že obidve strany sa pri svojej argumentácii oháňajú enormným obchodným schodkom Spojených štátov -- USA odčerpávajú dve tretiny celosvetového prebytku úspor. Verní považujú schodky za dôkaz, že svet uznáva výnimočné postavenie USA a má záujem ich financovať. Skeptici vidia zasa impérium, ktoré žije za vypožičané peniaze.
Podľa môjho názoru ľudia, ktorí si myslia, že sa Amerika každú chvíľu zrúti, budú pravdepodobne sklamaní. Napriek tomu mám tušenie, že sa čas americkej výlučnosti chýli ku koncu a že sa príjem na obyvateľa v Európe a Japonsku čoskoro priblíži k úrovni Spojených štátov namiesto toho, aby sa rozdiel zvyšoval. Aj keď niekoľko nasledujúcich rokov podľa všetkého zvýrazní niektoré slabé miesta, na ktoré skeptici poukazujú, koniec nastane predovšetkým preto, že ostatné krajiny nájdu tvorivé spôsoby, ako napodobniť najefektívnejšie americké inštitúcie vo vlastnom právnom, politickom a spoločenskom rámci.
Začiatkom deväťdesiatych rokov vychádzala kniha za knihou, kde autori naliehali na americké a európske podniky, aby napodobnili Japonsko, inak im hrozí skaza. Posledných 15 rokov pritom odhalilo v japonskom finančnom systéme hlboké nedostatky. Ďalším významným faktorom, ktorý prispel k ústupu Japonska zo slávy, bolo, že si firmy v iných častiach sveta začali osvojovať japonské metódy, napríklad dodávky just-in-time.
Najslabším miestom v argumentácii verných je asi obchodný deficit. Schopnosť USA požičiavať si enormné sumy na nízky úrok zatiaľ pôsobí na americkú ekonomiku ako obrovská dávka steroidov. Umelo povzbudzuje rast spotreby a umožňuje vláde odsúvať ťažké rozhodovanie medzi daňami a vojenskými výdavkami. Raz sa však táto hostina skončí.
Oslabovanie americkej ekonomiky by sa mohlo začať už v roku 2006, najmä ak sa bude Japonsko aj naďalej vymaňovať zo stagnácie. Americký trh nehnuteľností sa dramaticky oslabí a hospodárske zotavovanie Európy sa urýchli. Tieto scenáre sú vysoko pravdepodobné a spolu by mohli americký obchodný deficit zasiahnuť ako silná smršť.
Možno sa to bude vyvíjať inak, ale ťažko si predstaviť, že by éra americkej výlučnosti trvala neobmedzene dlho. Je možné, že koniec príde už v roku 2006? Nie je to najpravdepodobnejší scenár, ale nie je ani nemysliteľný.
Autor je bývalý hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu, prednáša ekonómiu na Harvardovej univerzite.
Copyright: Project Syndicate 2005
www.project-syndicate.org