Podpredseda KDH kritizuje viac ako ročnú nečinnosť ministra školstva Jána Mikolaja: "Minister sa k zákone o vzdelávaní správa, ako macocha k nechcenej Popoluške."
Navrhovaný zákon by mal stanoviť pre jednotlivé stupne iba minimum povinného učiva. Ostatné bude už len na pedagógoch, riaditeľoch, prípadne rodičoch, ktorí by sa mali aktívnejšie zapájať do vzdelávania svojich detí. "Nechceme, aby zostali pravidlá starej socialistickej školy, ale chceme otvorený školský systém," hovorí Fronc.
Ďalšou novinkou by mal byť aj slobodný výber učebníc pre pedagógov. Okrem toho by podľa návrhu mal pod prvý stupeň vzdelávania spadať prvý, až piaty ročník štúdia, pričom by sa aj ten mal končiť obdobou Monitoru, ako formou merania vedomostí. Žiaci by mali mať možnosť voľby vlastnej vzdelávacej cesty, ako aj väčší priestor rozhodnúť, ktorú časť učiva sa budú učiť. Nad obsahom vzdelávania by mala vykonávať dozor Kurikulárna rada, ktorá by však mala byť zložená z odborníkov a nie ľudí, dosadených ministrom.
Terajší zákon ministerstva školstva pritom podľa podpredsedu KDH úspešne konzervuje súčasný stav a prirovnal ho "starej škole s novou fasádou". Fronc dodáva, že súčasná vláda sa iba tvári tak, ako keby jej záležalo na reforme školstva. Exminister vysvetľuje, že návrh z dielne opozície je finálnym produktom a bol kvalitne pripravený. Podľa jeho slov, predkladaniu zákona prechádzala nielen diskusia s odborníkmi a Konzervatívnym inštitútom, ale aj analýza školských zákonov vo vybraných krajinách OECD.
Ferdinand Devínsky z SDKÚ -- DS hovorí, že súčasný školský zákon je nedostatočný a nedokáže pripraviť absolventov na to, aby sa uplatnili v praxi. "Požiadavky na absolventov v dnešnej dobe sú kreativita, konkurencieschopnosť a samostatnosť. Nemôžeme ich vychovávať tereziánskym systémom typu ruky za chrbát a ticho," hovorí Devínsky. László Szigeti z SMK povedal, že reforma prichádza v dvadsiatej štvrtej hodine. "Súčasné školy učia niečo iné, než čo je potrebné pre kvalitný a tvorivý život." Ako dodáva Szigeti, "nečinnosť Ministerstva školstva SR v príprave nového školského zákona sa nedá ospravedlniť."
Opoziční politici priznávajú, že návrh je len prvým krokom k reforme. Dôležitá je aj príprava pedagógov. Veľa z nich má totiž svoj spôsob výučby, ktorého sa drží mnoho rokov a prípadným zmenám sa nedokážu prispôsobiť. "Dôležitý je preto aj zákon o kariérnom raste pedagógov," vraví Devínsky.
Hlasovať o novom zákone by sa malo na septembrovej schôdzi parlementu. Aj keď návrh podporia všetky opozičné strany, k schváleniu im to nestačí. Fronc však dodáva, že "ak zákon neschvália, reforma vzdelávania bude zabitá na dlhšie ako volebné obdobie." Podľa Devínskeho "je jedno, kto zákon predkladá, hlavné je, aby sa prijal. Reforma je totiž odborným a nie politickým problémom." Fronc dodáva, že od roku 1984 ide o prvú veľkú zmenu systému vzdelávania, o ktorej by sa malo diskutovať.