Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
02.06.2014, 12:45

Toto sú najčastejšie chyby, čo ľudia robia pri zariaďovaní bytu

Biela kuchyňa má stále svoj význam, aj keď už ľuďom lezie na nervy. Prečítajte si rady interiérového dizajnéra.

Toto sú najčastejšie chyby, čo ľudia robia pri zariaďovaní bytu

Existuje celé množstvo zásadných chýb, ktoré ľudia z neinformovanosti doslova páchajú na svojich bytoch. Domnievajú sa, že pri zariaďovaní je vždy nutné začať kreativitou a dizajnom, inak by totiž niečo zásadné zanedbali Lenže začať sa musí kladením si rýdzo praktických otázok a snahou nájsť na ne odpovede.

Práve dôrazom na praktickosť prekvapuje mnohých účastníkov kurzov Petr Tschakert, riaditeľ Inštitútu bytového dizajnu, ktorý sa podieľa aj na celom množstve akcií v médiách, zameraných na „vzdelávanie“ širokej verejnosti v oblasti bytového dizajnu a zariaďovania vôbec.

Čo možno odkázať tým, ktorí nemajú radi veľa bielej farby v interiéroch?


Biela kuchyňa pohlcuje len štyri percentá svetla, je teda ideálna do tmavších bytov. V romantickejšej verzii sa dokonca vôbec nedá podozrievať, že by mohla pôsobiť sterilne. Snímka: Archív Petra Tschakerta

Ľudia síce začínajú byť alergickí na biele lesklé kuchyne, ale väčšina z nich nevlastní obrovské byty, aby si mohli dovoliť plytvať svetlom. Neuvedomujú si, že tá podľa nich fádna biela farba odrazí 96 percent svetla a pohltí len štyri percentá. To je úžasná vlastnosť.
U čiernej je to úplne naopak, deväťdesiat šesť percent svetla doslova „zožerie“. Dokonca aj svetlo-šedá sa napodiv chová rovnako ako čierna. Na kurzoch je didakticky prebraný základný princíp správania farieb, vďaka ktorému sa s nimi všetci naučia zaobchádzať.
Pre malý byt je biela kuchyňa rozhodne vhodným východiskom. Rovnako dobrú službu poskytuje lesklý povrch. Každé, hoci len drobné zrkadlenie vždy opticky zväčšuje a zosvetľuje priestor.

Prečo ľudia až „oddane“ veria autoritám?

Mikrovlnka umiestnená vo výške očí má korene ešte v pôvodnom spôsobe zavesovania voľne stojaceho spotrebiča, ktoré bolo pomerne populárne v deväťdesiatych rokoch.

Majitelia nového bytu väčšinou začínajú tým, že sa obrátia na kuchynské štúdio, ktorému bezmedzne veria. To im potom dosť často navrhne vyložený paškvil. V niektorých kuchynských štúdiách totiž navrhuje každý, kto zvládol softvér, pritom na vizitke má napísané dizajnér.
Medzi veľké omyly týchto „návrhárov“ patrí napríklad mikrovlnka vo výške očí. Kuchyňa má byť najmä bezpečná, až potom praktická a krásna. Manipulácia s horúcim pokrmom vo výške očí je však vyložene nebezpečná. Jediné, čo tým získavate, je pohodlný, ale pomerne málo napínavý pohľad na točiaci sa tanier. Mikrovlnná rúra by mala byť umiestnená tak, aby dolná hrana dvierok bola vo výške pracovnej dosky.

Ľudia dnes riešia najprv kuchyňu, potom kúpeľňu. Aké chyby robia v nej?

Pri voľbe tzv tropického dažďa je nutné pýtať sa na prietok, ktorý býva zvyčajne väčší ako štandard, aby sme z nevedomosti nevytopili byt.

Obľúbenou chybou ľudí, ktorí budujú alebo rekonštruujú kúpeľňu, je nezladenie prietoku sprchy a odpadu. Málokto si totiž uvedomuje, že dnes také obľúbené dizajnové „tropické dažde“, teda rozmernejšie sprchové hlavice, majú väčší prítok než je štandardizovaný odpad umiestnený v podlahe. Veľký prietok často nestíhajú ani takzvané bezbariérové sprchové kúty, voda sa potom často ocitá na podlahe kúpeľne, čo môže skončiť nebezpečným pošmyknutím.
Situácia sa dá samozrejme riešiť väčším odpadom alebo redukciou na sprche. Nie je však dobré prísť na to v okamihu, keď už nám pláva polovica bytu.

Problémy sa objavujú často aj pri výbere svietidla, prípadne svetelných zdrojov. Aké chyby robíme v tomto prípade?

Vľavo je farba pokrmu osvetleného zdrojom, ktorý navodzuje denné svetlo (6500 K) a vpravo je ten istý pokrm pod nevhodným svetlom s modrastým tónom, aký majú napríklad niektoré naozaj lacné LED diódy.

Každý rieši množstvo svetla, ale zabúda na jeho farbu. Klasické žiarovky s mäkkým žltkastým svetlom sú minulosťou. Dnes už nestačí pozrieť sa v obchode len na svietivosť a vhodný závit. Ak si niekto napríklad zaobstará luster so studenými LED diódami s modrastým tónom, koleduje si o veľmi nepríjemný subjektívny pocit. Farba svetelného zdroja totiž spoluurčuje, či sa doma budeme cítiť dobre. Nevhodné svetlo môže dokonca spôsobovať bolesť hlavy.
Úsporné žiarivky simulujúce denné svetlo (6500 kelvinov ) podľa oznámenia mnohých predajcov ľudia príliš nekupujú, netušia totiž, kam ich správne umiestniť.

Kam teda patria?
Kamkoľvek, kde chceme vidieť verne zobrazené farby. Takže napríklad nad pracovnú plochu v kuchyni, nad jedálenský stôl, k pracovnému stolu alebo napríklad k zrkadlu do kúpeľne. Ak sa totiž žena nalíči u nevhodného svetla, ktoré skreslí farby, môže sa ľahko stať, že pod tým denným potom nevedomky vyzerá ako veľkonočná kraslica.

Keď už sme pri farbách, čo s nimi?

Žltá farba presvetľuje interiér a subjektívne zvyšuje teplotu o dva stupne, ale len za predpokladu, že na ňu dopadá dostatok svetla. V temnom malom kúte neurobí vôbec nič, len ho ešte ztemní a zmenší.


Mnoho ľudí si myslí, že studenú izbu na sever rozsvietia oranžovou stenou. To je nezmysel. Farba steny, ale aj akéhokoľvek predmetu, je iba odrazom nepohlteného svetla. Napríklad listy rastlín sú zelené, pretože kvety zelené svetlo vôbec nepohlcujú a zo svojho povrchu ho jednoducho odrazia.
Žiadna výrazná farba vo veľkej ploche teda tmavú miestnosť bez dostatku denného svetla neprežiari, naopak ju ešte viac stmavne. Vhodné sú v takom prípade jemné svetlé farby a výrazné odtiene dodané iba v detailoch.

 


Kto je Petr Tschakert


Vyštudoval dejiny umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe (úžitkové umenie a súčasný dizajn).
V roku 2013 založil Institut bytového dizajnu, kurzy v ňom organizované by mali ľuďom ujasniť, čo ešte zvládnu v rámci bežného zariaďovania a prestavby sami a na čo už by si mali radšej pozvať odborníka. Kurzy sa snažia poradiť tým, ktorí tápu v kombinácii farieb a štýlov, neovládajú pravidlá ergonómie alebo si v rámci plánovania dispozície bytu nedokážu položiť správne otázky.
Člen prípravného výboru prestížnych cien Czech Grand Design.
Dvanásť rokov pôsobil na pozícii šéfredaktora časopisu Moderní byt, trikrát za sebou ho doviedol k titulu Časopis roka Únie vydavateľov ČR, ako publisher zároveň viedol časopisy Bydlení, Svět kuchyň a Svět kúpelní.
V rokoch 2004 až 2013 nakrútil 300 dielov relácie Impulsy pro lepší bydlení pre Radio impuls.
V rokoch 2008 až 2009 nakrútil päť DVD o zariaďovaní bytu.
Spolupracoval na množstve TV relácií o bývaní.

 

idnes.cz

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.