Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
06.09.2020, 00:00

Stvorené pre hranie: prejdite sa s nami dejinami a súčasnosťou preliezok

  • Väčšina nad tridsať z nich aspoň raz zletela, alebo si o ich železnú konštrukciu rozbila kolená.
  • Socialistické preliezky však neboli len o ikonickej zemeguli a často sa pod ne podpisovali rešpektovaní sochári a architekti.
  • Ako sa najfarebnejšie prvky detských ihrísk menili v čase a kde sa vôbec vzali?
  • Prečítajte si článok publikovaný v HN Magazíne, ktorý vychádza každý piatok ako príloha k Hospodárskym novinám.
Stvorené pre hranie: prejdite sa s nami dejinami a súčasnosťou preliezok
Zdroj: Wikimedia.org

„Preliezka musí lákať detské oči, pozývať svojím zložitým tvarom a lákať na rôzne hry. Musí poznať slabiny svojho súpera, jeho túžbu po romantike, po niečom nezvyčajnom.“ Slová, ktoré sochár Vladimír Kýn vyslovil v roku 1966, platia dodnes.

​A rovnako platí, že preliezok, ktoré toto dokážu, je v našich končinách žalostne málo. Ba dokonca oveľa menej ako za socializmu. Originály sú podstatne zriedkavejšie, väčšina miest a obcí si vystačí s typizovanými domčekmi či šmýkačkami. Na ne si však deti budú sotva spomínať aj v štyridsiatke, ako napríklad na legendárne UFO v bratislavskej Vrakuni (foto na strane 21). Česť výnimkám.

So zemeguľou na čele

Ihriská, a tým pádom aj preliezky, vznikli ako mestský fenomén. O hry a dobrodružstvá vidieckych detí odborníci starosť nemali. Ale čo si mali počať chúďatá uväznené uprostred nekončiacej zástavby? Prvý raz sa ihriská objavujú na konci 19. storočia v Európe a postupne sa rozširujú do Spojených štátov.

Zdroj: Wikimedia.org

​„Ich dôležitosť pre obytné štvrte bola všeobecne uznaná v urbanistickom plánovaní 20. storočia. Chápalo sa, že detská rekreácia a ihriská musia byť plánované v komplexnom meradle a je potrebné ich projektovať tak, aby napĺňali veľa aktivít,“ píše v článku o dejinách a súčasnosti ihrísk architektka Katarína Kristiánová.

V druhej polovici 20. storočia dorazili ihriskové a preliezkové trendy aj do Československa: v podobe takzvaných Robinsonových detských ihrísk. „Ich bežnou súčasťou bol rôzny stavebný odpad, z ktorého mohli deti stavať, čo chceli – rôzne úkryty, bunkre.

V niektorých bolo dokonca odstavené aj auto, v ktorom sa mohli hrať,“

Nedozvedeli ste sa všetko?

Vyskúšajte digitálne predplatné a dočítajte článok až do konca.
-89%

MIMORIADNA AKCIA

Získajte prístup ku kompletnému obsahu
len za 1 €

VYSKÚŠAŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Ticketportal.sk