Jedovaté oblečenie: Uvedomujete si, aké zdravotné riziko máte zavesené v skrini?

Červená podráždená koža, vyrážky, problémy s dýchaním, migrény či dokonca vracanie a vypadávanie vlasov. S týmito a ďalšími symptómami sa museli boriť v uplynulých rokoch tisícky zamestnancov troch amerických aeroliniek. Sťažovali sa dokonca aj cestujúci po tom, ako sa im v prítomnosti stevardov pustila krv z nosa alebo nastala prudká kožná reakcia u bábätka, ktoré podržala letuška, kým si rodičia odkladali batožinu.

​Príčina? Uniformy stevardov. Presnejšie chemický kokteil formaldehydu, farbív a ďalších zložiek, ktorými bola látka na ne použitá doslova prešpikovaná. Asi najväčší mediálny ohlas zaznamenali prípady spoločnosti American Airlines, no spoločným menovateľom všetkých prípadov boli nové uniformy výrobcu Twin Hill.

Hoci nie je novinkou, že na podobné oblečenie sa používajú látky odolné voči oderu, špine a s protikrčivou úpravou, Twil Hillu sa, očividne, podarilo namiešať obzvlášť dráždiacu kombináciu.

Paradoxne, ako dokladajú správy, ani ďalší výrobca, značka Lands' End, ktorú si spoločnosť American Airlines najala na výrobu nového oblečenia pre letušky, sa príliš nepochlapil. V máji 2018 začali ich uniformy nosiť aj stevardi Delta Airlines a čoskoro hlásili podobné príznaky. 22. mája podali letušky na výrobcu žalobu.

Kým sa skončia všetky procesy, posvieťme si na to, čo ich spája s naším každodenným životom – oblečenie. Isteže, asi málokto z nás nosí denne niekoľko hodín uniformu pre letušky. No ani naše šaty či posteľná bielizeň, v ktorej trávime tiež nemálo času, nie sú mimo obliga.

Čo všetko v nich môže číhať? A ako si vybrať bezpečné materiály? Nazrime spoločne do našich skríň a zásuviek.

Tisícky zmesí

Zostaňme ešte na chvíľu pri nešťastných amerických letuškách. Dôvodov, prečo sa im prihodili tieto nepríjemnosti, je viacero. Jednou z nich je podľa Eileen McNeely, výskumníčky z Harvard T. H. Chan School of Public Health, to, že palubný personál, predovšetkým letušky a stevardi, sú kvôli svojej práci obzvlášť zraniteľnou skupinou pre vystavenie chemikáliám.

McNeely spolu s tímom vypracovala štúdiu o tomto prípade, v ktorej poukázala na to, že trávia veľa času v priestoroch s recyklovaným vzduchom, musia byť neustále v strehu a vďaka častým zmenám časových pásiem je narušený aj ich cirkardiánny rytmus (zjednodušene povedané, biorytmus).

Počas dlhých hodín majú uniformy neustále na sebe, navyše sú fyzicky aktívne a neraz sa počas služby pekne zapotia. Podľa výskumníkov sa teda nemožno čudovať, že sú náchylnejšie na prenikanie nežiaducich chemických zlúčenín do ich organizmov.

A keďže v Spojených štátoch nie je oblasť textílií natoľko regulovaná ako napríklad v Európskej únii alebo niektorých iných štátoch, nemusí to byť posledný prípad. Ako pre portál Vox.com uviedla dermatologička z University Hospitals Cleveland Medical Center Susan Nedorost, v spomínaných uniformách sa pravdepodobne stretli dve problematické zložky – formaldehyd, ktorý sa používa na zabezpečenie nekrčivosti látky, a takzvané azofarbivá, ktoré dodajú želaný odtieň aj ťažšie farbiteľným umelým vláknam ako polyester, nylon či akryl.

Jedno aj druhé sú alergény a formaldehyd aj potenciálny karcinogén. Dobre, poviete si, nech si Američania riešia svoje problémy, keď si nevedia urobiť doma poriadok. Ani my však nie sme v bezpečí.