Architektka o problémoch Bratislavy: Nákupné centrá vysávajú mestu život, Obchodná pripomína Balkán

Rozhovor vznikol ako súčasť podpory projektu CEZAAR 2019. Na stránke www.hnonline.sk prebieha hlasovanie o Cenu verejnosti. Ak chcete podporiť nominované diela, môžete tak urobiť TU. 

Narodila sa do rodiny dvoch zanietených architektov, a to pravdepodobne predznamenalo aj jej profesionálny osud. Ešte pred Nežnou revolúciou sa vydala a vysťahovala sa za manželom do Holandska.

Tam sa naplno rozvinul jej talent pre detail a krásu. Možno mala šťastie, že okamžite začala pracovať vo vychytených ateliéroch. No zrejme to bol osud. Táňa Buijs Vítková je totiž výnimočná architektka, ktorá má vo svete skvelé meno. Špecializuje sa na univerzitné stavby. Nie je načase postaviť už aj na Slovensku poriadnu školu?

V galérii si pozrite najvýznamnejšie diela architektky: 

Táňa Buijs Vítková a jej najvýznamnejšie diela

Snímka: Luuk Kramer

8 fotografií

​Architektúra sa stále berie za mužskú doménu. Prečo to tak podľa vás je?
Jediný dôvod, ktorý si viem predstaviť je, že to vychádza z historickej tradície. Ženy boli vo väčšine povolaní pozadu, a to práve kvôli tradičnému rozdeleniu rolí. Muž zarábal a žena sa starala o deti a domácnosť. Iný dôvod asi neexistuje, ženy sa emancipujú vo všetkých povolaniach, architektúru nevynímajúc.

A existuje delenie architektúry na mužskú a ženskú?
Ani to si neviem predstaviť. Prečo by to tak malo byť? Schopnosti žien sú presne také isté ako mužské. Možno existujú rozdiely medzi tým, ako pracujú ženy a ako muži. Ženy sú asi trpezlivejšie a majú menšie ego.

Nie je to na škodu? V architektúre hrá ego predsa dôležitú úlohu.