„Keď som mala šesť rokov, rozdrvila som lyžičkou liek na bolesť hlavy, k tomu som pridala oregano a majorán a babkám som túto zmes predávala za korunu. Keď sa to dozvedela moja mama, dostala som takú bitku, že si to neviete ani predstaviť,“ s úsmevom opisuje svoje začiatky s kozmetikou a liečivami Zuzana Krejčí, dnes majiteľka úspešnej Havlíkovej Apotéky.
Táto talentovaná Slovenka žila dlhé roky v zahraničí, najmä v Nemecku. Po rodinnej tragédii, keď jej pri nehode zomrel manžel, rozbehla svoj biznis v Česku. Dnes predáva v mnohých krajinách Európy a tvrdí, že o značku už prejavili záujem aj svetové kozmetické koncerny.
Konkurencii bola na smiech
„Na začiatku som nemala nič, žiadnu finančnú zábezpeku. Konkurencia sa zo mňa smiala, nič som nevedela. No dnes sa ma boja, moja firma je vážená. Orientujem sa však hlavne na Francúzsko, odkiaľ beriem mnohé zložky.
S českými firmami nekomunikujem, nepáči sa mi, že do kozmetiky miešajú chémiu. Škodí to pleti. Žena im verí, minie svoje peniaze, no sľuby sú falošné. Ale biznis je biznis.“
Čerpá zo starých archívov
Ktovie, možno dostala niečo špeciálne do svojej genetickej výbavy. Krémy a podnikanie ju totiž fascinovali odmalička. Postupne začala zbierať staré knihy a receptúry. Medzi nimi boli aj recepty od vyhláseného českého lekárnika Karla Havlíka.
Ten bol presvedčený, že sila prírody je tá najväčšia a tak isto ako Zuzana patril k vášnivým zberateľom. Tak sa k nej dostali receptúry na krémy a lieky, ktoré pochádzajú až zo 17. storočia.
„Otvorila som obchod s jedným krémom. Všetci sa mi smiali, lebo predajňa bola v bankrotujúcom obchodnom centre. Upozorňovali ma, že to nemá šancu na úspech. No ale dnes mám 16 obchodov a naozaj aj ten prvý mal svoj zmysel. Najdôležitejšie je nevzdávať sa. Pre mňa vždy existovali iba dve možnosti čierna alebo biela, všetko alebo nič, strednú cestu nenávidím,“ spomína na začiatky Havlíkovej Apotéky.
Napriek tomu, že dnes jej kozmetika musí mať potrebné testy a certifikáty, stále veľkú úlohu zohráva intuícia. „Doteraz robíme so starými receptúrami, no museli sme ich samozrejme prispôsobiť. Nemôžem dať do krému krv z barana alebo nadrviť kokaínové lístky, chrobáky alebo pupočníkovú krv. Kedysi to bola bežná súčasť kozmetiky, dnes by to samozrejme neprešlo.“
Nad celým vývoj a výrobou potrebuje mať dohľad. Má vlastnú farmu, kde si pestuje bylinky a tie, ktoré sa nedajú dopestovať v našom podnebnom pásme, nakupuje od tých najlepších producentov z celého sveta. „Napríklad nepoužívame levanduľu ale levandel, ktorý rastie rastie iba vo Francúzsku 800 metrov nad morom. U nás by sme to nikdy nevypestovali.“
Niektoré veci však robí úplne opačne ako všetci ostatní. „Šalvia sa pestuje hlavne na juhu, no my ju máme na severe, v chlade. Zistila som, že je jej menej, ale je kvalitnejšia, krajšia, bacuľatejšia. Mnohé bylinky máme z Tatier.“
Záhradníci sa občas chytajú za hlavu, no Zuzana má v tom jasno. Žihľava sa zbiera iba medzi 14. a 15. hodinou, nechtík lekársky zásadne v noci. „Pani, ktorá sa nám stará o záhrady, musí každé ráno bylinkám spievať. Má to aj v pracovnej zmluve. “
Nedávno otvorila Havlíkova Apotéka svoje prvé predajne aj na Slovensku. „Slovenky sa o seba starajú viac ako Češky, sú milšie, srdečnejšie aj krajšie. Asi ma teraz Češky zabijú, ale je to tak.“
Ich produkty majú mimoriadny úspech na svetových výstavách BIO kozmetiky. „Máme 16 prvých miest z prestížnej súťaže vo Francúzsku. Je to pre nás veľká reklama a prestíž. Neviem si predstaviť, že budeme druhí, to by sme niečo robili zle. Ide o súťaže, kde sa hodnotí čistota a kvalita produktov.“
No pravda je, že občas na regáloch niektoré výrobky chýbajú. „ Ak produkt nie je v takej kvalite, akú vyžadujem, nie Štátny zdravotný ústav, ale ja, tak jednoducho sa stopne výroba. Kolegovia majú zo mňa záchvaty, dávajú výpovede, no nepopustím.
Nebudeme vyrábať horší produkt, nazaujíma ma, že by sme mohli zarábať viac. Priznávam, že to nie je profesionálne, ale nikdy to nezmením.“