Michaela Bednárová začínala v situácii, keď povedomie medzi dizajnérmi o zakladaní značky nebolo na Slovensku takmer žiadne. Skúsenosti, z ktorých čerpá dodnes, získala hlavne v zahraničí, aby potom na slovenskom trhu prerazila s témou nového spracovania slovenského suveníru, v ktorej prihliada na tradície, lokálnu výrobu a ekológiu.
Pracuje na kolekciách darčekových predmetov, módnej línii ale aj dizajne na mieru pre komerčných klientov.
Aktuálne pracuje na kolekcii Agónia, v ktorej sa pohrá s odľahčením istých slovenských frustrácií.
Jej unikátnu tvorbu si pozrite v galérii:
Michaela Bednárová nám v rozhovore prezradila, ako sa dá doma preraziť s rýdzo slovenskou tvorbou a ako to podľa nej vyzerá s dizajnom na Slovensku.
- Ako ste sa dostali k dizajnu? V čom ste boli ako dieťa iná?
Mamka je maliarka a textilná výtvarníčka, smerovanie k umeniu bolo teda prirodzené. K textilu som mala blízko odmalička, zaujímali ma všetky techniky, ktoré som vždy pretavila do niečoho experimentálneho, nikdy ma nebavilo opakovať po daných princípoch.
Dieťa som bola podľa mňa štandardné, mala som veľmi kvalitne vyplnený každý deň, za čo vďačím hlavne rodičom. Chodila som na výtvarnú od troch rokov takmer až do konca strednej školy a popri tom som tancovala v súbore, čo ma, ako vidno, značne ovplyvnilo v mojej tvorbe.
Až na vysokej škole som sa stretla s dizajnom ako takým. Formovalo sa to vo mne najviac na zahraničnej stáži vo Fínsku, tam ma naučili mnoho vecí, hlavne rozmýšľať ako dizajnér, nie ako umelec.
- Aké boli prvotné ohlasy na vašu prácu?
Úplne prvý krát som so slovenským znakom začala pracovať ešte na vysokej škole a tam boli ohlasy pozitívne, najmä zo strany zahraničných študentov. Neskôr, keď som začala so slovenskou tematikou pracovať komplexnejšie a moja práca bola viac viditeľná, pribúdali aj rôzne reakcie.
No tým, že svoju prácu správne komunikujem, stále prevláda pozitívny názor a pochopenie dôležitosti tejto témy.
- Kde čerpáte inšpirácie?
Z každodenného života, moja voľná tvorba veľmi súvisí s tým, čo prežívam. Momentálne mám veľmi tvorivé obdobie a chuť experimentovať a robiť presahy do iných odborov. Súvisí to s tým, že som sa dlhé roky venovala hlavne komerčnému nastaveniu značky a teraz mám veľkú potrebu si autorsky ulietať.
- Stáva sa, že vás prepadnú aj „hluché“ obdobia? A ak áno, ako ich prekonávate?
To sa mi veru nestáva, čo sa tvorivosti týka. Skôr mávam obdobia vyčerpania, je to vždy začiatkom roka, keď opadne najväčšia sezóna. Vtedy dosť oddychujem a rekapitulujem predošlý rok.
- Ako by ste charakterizovali typ ľudí, ktorí najčastejšie kupujú vaše produkty?
Na túto otázku odpovedám dosť často. Pravda je taká, že sa to rokmi mení. Začalo to dosť malou skupinou ľudí, ktorí sa pohybujú v oblasti kultúry, no vďaka všeobecnému trendu podpory lokálnych značiek sa okruh zákazníkov rozšíril. Objaví sa u mňa ako právnik, tak aj zubárka alebo mladí študenti.
- Aké materiály využívate?
Moja tvorba je zameraná na textilný dizajn, takže otázka je skôr, aké technológie využívam. Snažím sa vyhľadávať firmy, ktoré produkujú na Slovensku alebo v Čechách v oblasti textilu.
Týmto chcem podporovať domáci priemysel. Každý produkt, ktorý navrhnem, má svoje špecifiká. Niekedy je nutné, aby bol vyrobený z funkčných materiálov s istými vlastnosťami a pri odevoch, najmä šatách, je nutné siahať naopak po prírodných materiáloch.
Tento rok sa v novej kolekcii obraciam na tradíciu ľanovej výroby na Slovensku, snažím sa rozvíriť záujem o tento materiál a tiež pripomenúť veľkú slávu kežmarského Tatraľanu.
- Je ťažké presadiť sa na Slovensku ako dizajnér? Zažili ste aj nejaké pády (ktoré posúvajú dopredu)?
Tak, ako v každej krajine, aj na Slovensku záleží hlavne od šikovnosti a cieľavedomosti. Umelecké odbory to nemajú nikde ľahké. Ja som začínala v pomerne zlej situácii, keď povedomie o brandingu a marketingu nebolo takmer žiadne.
Všetky vedomosti som získala vlastnými skúsenosťami a spoluprácami s ľuďmi, ktorí sú odborníci v týchto oblastiach. Pády som nezažívala, skôr len menšie prešľapy, hlavne v oblasti financií, keďže ako dizajnér/umelec nemám v povahe tieto veci zakódované.
Dôležité je ale uvedomiť si svoje slabiny a vykryť ich čo najskôr kompetentnými spolupracovníkmi. Keď sa bavíme o tom, či je ľahké sa presadiť ako dizajnér na Slovensku, je nutné povedať, že veľkou pomocou pri experimentálnej a autorskej tvorbe sú granty alebo štipendiá, napríklad z Fondu na podporu umenia. Je totiž ťažké zarábať na značku aj na inovácie.
- Čo chýba slovenskému dizajnu?
Budem pozitívna, tie veci, ktoré chýbajú, sa často napravujú. Napríklad také Slovenské múzeum dizajnu, ktoré vzniklo len nedávno, hoci naša história je tak pestrá.
Práve teraz je sprístupnená prvá zbierka slovenského dizajnu za posledných sto rokov. Všetkým ju vrelo odporúčam, mieša sa tam história so súčasnými autormi. Veľká škoda je azda len chýbajúci priemysel.
Mnoho priemyselných dizajnérov má problém práve s výrobami. My, „textiláci“, si ešte vieme poradiť aj keď to tiež nie je ľahké, nakoľko mnoho firiem je ťažké vypátrať a dohodnúť si s nimi podmienky vyhovujúce obom stranám.
- Aké sú vaše najnovšie plány a vízie do budúcnosti?
Chystám novú kolekciu Agóniu, ktorá bude odľahčením istých slovenských frustrácií. Bude tiež o veciach, ktoré sú živé, ale pričinením človeka sú predurčené umrieť.
Zaujímam sa totiž o to, v akom stave je naša spoločnosť a príroda a čo s tým vieme ako jednotlivci urobiť. Súbežne s tvorbou kolekcie sa zúčastním rezidencie v Divadle Pôtoň, kde budem nakrúcať video k predošlej kolekcii Dedina.
Po tejto rezidencii ma čaká ešte organizácia inej umeleckej rezidencie – Melivo v Schaubmarovom mlyne v Pezinku. Výstav a prehliadok ma čaká tento rok mnoho, preto bude lepšie odkázať čitateľov na sledovanie Puojdu na sociálnych sieťach.
Michaela Bednárová
- Michaela Bednárová sa narodila v Kežmarku. V roku 2007 absolvovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave na Katedre textilnej tvorby. Počas štúdia absolvovala vo Fínsku študijnú a neskôr aj pracovnú stáž.
- Zúčastnila sa viacerých umeleckých rezidenčných pobytov (Čičmany, Holandsko, USA). Dnes pracuje ako samostatná dizajnérka pod vlastnou značkou Puojd, ktorú založila v roku 2008.
- V rámci svojej tvorby sa venuje téme národnej identity a pozitívnemu vnímaniu Slovenska. Jej tvorba začala spracovaním slovenského znaku, k čomu sa postupne pridali inšpirácie históriou a tradíciami i prírodou a rodným krajom.
- Značka Puojd v tomto duchu tvorí kolekcie darčekových predmetov, módnu líniu, ale aj dizajn na mieru pre komerčných klientov.
- Popri svojej práci sa venuje aktivitám, ktoré pomáhajú zlepšiť dizajnérske odvetvie aj kultúru všeobecne (OZ Denamit, TEDx Kežmarok, Po stopách Tatraľanu).