Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
01.02.2018, 10:34

Slovenský architekt a jeho expanzia z Malaciek do Brna a Liverpoolu

V malom seriáli o architektoch, ktorí sa narodili na Slovensku a zanechali stopu vo svete.

Slovenský architekt a jeho expanzia  z Malaciek do Brna a Liverpoolu
Zdroj: Archív ZDEŇKA LUKEŠE

Zastavíme sa pri Ernstovi Wiesnerovi, píšu Lidovky. Osobnosti, ktorá zásadným spôsobom prispela k tomu, že v medzivojnovom období patrilo Brno k najvýznamnejším centrám modernej európskej architektúry.

Zo slovenského malomesta na výslnie

Ernst Wiesner sa narodil v roku 1890 v rodine židovského obchodníka Alfreda Wiesnera v Malackách. Jeho rodičia pochádzali z Moravy a tam sa tiež na sklonku devätnásteho storočia vrátili.

V Brne navštevoval Ernst aj stavebnú priemyslovku, ale potom sa presťahoval do metropoly vtedajšej monarchie, do Viedne. Študoval na technike a od roku 1910 na najprestížnejšej stredoeurópskej škole pre architektov - Akadémii výtvarných umení u Friedricha Ohmanna.

Ten pôsobil v deväťdesiatych rokoch devätnásteho storočia v Prahe a aj po odchode do Viedne, kde v roku 1904 získal profesorský post, zostal s Českom v kontakte. 

Medzi jeho žiakmi bolo tiež niekoľko českých študentov,  napríklad Jaroslav Rössler, Claudius Madlmayer, František Krupka, Antonín Blažek, František Šrámek alebo Rudolf Wels.

Posledný z menovaných bol takisto absolventom legendárnych viedenských kurzov u Adolfa Loosa, s ktorým neskôr tiež spolupracoval. Nie je vylúčené, že práve Wels zoznámil Wiesnera s touto mimoriadnou osobnosťou, ktorá potom výrazne ovplyvnila jeho ďalšiu tvorbu.

Čisté línie sú viac

Po skončení štúdia pracoval Wiesner nejaký čas v Ohmannovom ateliéri, ale potom sa vrátil do Brna, kde si v roku 1919 založil vlastné štúdio. Na vlastnej nohe sa mu darilo.

Získal zákazky na budovy peňažných ústavov alebo rodinných domov či činžiakov pre bohatú židovskú klientelu. Navrhoval však aj sociálne stavby, kaviarne alebo luxusné obchody.

Ak máme charakterizovať Wiesnerov štýl, ide o moderný klasicizmus v akomsi puristickom poňatí: jeho domy majú rímsy alebo okenné šambrány, ale sú zbavené akéhokoľvek dekoru.

Architekt však venoval veľkú pozornosť detailu aj dispozičnému riešeniu, využíval kvalitné stavebné materiály. Z toho je jasné, aký vplyv na jeho tvorbu mal brniansky rodák Adolf Loos.

Svojbytným motívom niektorých Wiesnerových stavieb sa stali najmä farebné priečelia. Najmä omietky jeho rodinných domov majú na vtedajšiu dobu zaujímavú paletu - od modrej cez červenú až po zelenú.

V niektorých návrhoch je zjavný aj vplyv funkcionalizmu, štýlu, ktorý brnenskú scénu druhej polovice dvadsiatych a tridsiatych rokov preslávil najviac.

Fiala zo zlatého fondu

K neprehliadnuteľným (veľkým) Wiesnerovým dielam patria bankové budovy Moravskej zemskej životnej poisťovne a banky Union v brnenských uliciach Mozartovej a Beethovenovej.

Autor ich navrhol v prvej polovici dvadsiatych rokov a ich bezozdobné fasády s výraznými korunnými rímsami sú citlivou reakciou na fakt, že stoja v susedstve barokového jezuitského kostola.

V obdobnom duchu Wiesner navrhol aj budovu portland cementovej továrne v Bratislave, ďalej školu v Boskoviciach alebo poštu v Šumperku, ktorú zakončil svoju obľúbenou špecifickou strechou.

Autorovou najvýraznejšou stavbou je brnenský palác Morava (na obr. nižšie) s kinom Capitol a susediaca prestavba Doretovho dvora s priečeliami z režného muriva v kombinácii s travertínom.

Zdroj: Archív ZDEŇKA LUKEŠE

​Esovito prehnutá fasáda Moravy je zaujímavým motívom. Spoločne s "brnenským Le Corbusierom" Bohuslavom Fuchsom potom v rokoch 1928-1930 Wiesner navrhol jednu z dominánt brnianskej avantgardnej architektúry - rozľahlý palác Moravskej banky na námestí Slobody s priečelím z bieleho opaxitu (prefarbeného skla).

Unikol rasovej perzekúcii, aby dokázal viac

Tiež rodinné domy z architektovho štúdia prezrádzajú silný Loosov vplyv: ide spravidla o plochostreché kubusy s nepravidelne rozmiestnenými oknami rôznych formátov.

Výnimkou sú Steinová vila v Brne a Pickova vila v Prahe-Smíchove na ulici U Mrázovky (jediná Wiesnerova pražská realizácia), ktoré sú zakončené tzv. "kýlovou strechou".

Brnenské pohodlné rodinné domy v záhradách reprezentujú vila Münz, Neumark, Haas alebo Wiegl s farebnými fasádami. Naopak skromne pôsobia dva domčeky vybudované v roku 1928 v rámci Výstavy súdobej kultúry ako reakcia na známu kolóniu, ktorá v juhonemeckom Stuttgarte vznikla o rok skôr.

Najznámejším Wiesnerovým dielom je bezpochyby impozantné brnenské krematórium s kolumbáriom z konca dvadsiatych rokov. Stavba, ktorej teleso ozvláštňujú kamenné fiály po obvode, patrí do zlatého fondu modernej medzivojnovej európskej architektúry.

Ernst Wiesner unikol rasovej perzekúcii odchodom do Veľkej Británie, kde potom pôsobil ako pedagóg aj architekt v Londýne a Liverpoole. V Československu sa však ešte v roku 1948 postavila podľa jeho projektu robotnícka kolónia vo Veľkom Meziříčí.

Jeho najvýznamnejšou britskou realizáciou je potom rímskokatolícka škola St. Nicholas v Liverpoole (1959-1969). Dielo rodáka z Malaciek pripomenula v osemdesiatych rokoch výstava pripravená Vladimírom Šlapetom, v roku 2005 potom vyšla v Brne jeho rozsiahla monografia.

V posledných rokoch kvalitne opravili celý rad jeho zanedbaných stavieb. V jednej z nich - vile Stiassny - je dnes študijné centrum modernej brnenskej architektúry a dom je možné tiež navštíviť.

Ticketportal.sk