Ktoré dielo ich zaujalo v roku 2017 a čo očakávajú, na čo sa tešia alebo čo budú pozorne sledovať v roku 2018. Prinášame vám ich odpovede aj stručné zamyslenia nad architektúrou.
Peter Jurkovič, štúdio JRKVC
1. Prvé čo mi napadá, je čerstvá skúsenosť s návštevou Mlynice, zrekonštruovaného industriálneho objektu od architektov gutgut. Naozaj svetový počin. Obdivujem odvahu im vlastnú s akou sa so zadaním popasovali, nehovoriac o tom, že ho z veľkej miery zrejme aj kreovali.
2. Teším sa na výsledok rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie, teda ak je vôbec možné ho očakávať už v roku 2018. Každopádne, táto budova si zaslúži stať sa niečím, na čo bude bežný Bratislavčan hrdý. Verím, že aj to bolo cieľom architektov Kusý - Paňák, doplniť komplex Vodných kasární tak, aby sa stal prístupnejší— nemyslím to obrazne—pre širokú verejnosť.
Matej Grebert - Compass architekti
1. Nie je to konkrétny objekt alebo súbor, ani konkrétna myšlienka, ale celkový trend v architektúre a stavebnej kultúre. Teší ma zlepšujúca sa kvalita “priemeru“ a zvýšený záujem ľudí o kvalitnú archiektúru a verejný priestor v ktorom žijeme. Teším ma, že sa posúvame dopredu.
2. Som zvedavý na prekvapenia. Na nové veci o ktorých ešte nevieme. Dúfam že budú pozitívne, lebo trend je jasný a nároky sú vysoké.
Marian Trcka - txt architekti
1. Zo slovenských stavieb ma najviac zaujal Poľovnícky dom v Kuchyni a Dom v Dome v Bernolákove.
Jaroslav Tarajčák - txt architekti
Mňa tiež zaujal Poľovnícky dom.
Branislav Lackovič - txt architekti
Potešila ma ohlásená kandidatúra Matúša Valla na primátora Bratislavy a nádej, že sa naše hlavné mesto môže opäť výraznejšie posunúť dopredu.
txt architekti
2. Aktuálne riešime viacero projektov v rozbehovej fáze (ubytovňa, detský svet, bytový dom) a sme zvedaví, či sa vôbec budú realizovať, keďže veľa projektov končí vo fáze štúdie alebo dokumentácie pre územné rozhodnutie. Ale aby to nebolo len o nás, tešíme sa na každý pekný projekt kolegov architektov, ktorý vylepší vzhľad našich miest.
Tomáš Šebo - Architekti Šebo-Lichý
1. Veľmi prijemným (nielen) architektonickým počinom bolo pre mňa úspešné otvorenie projektu Mlynica – reinkarnácia priemyselného objektu v areáli Istrochemu. Okrem kvalitného návrhu ateliéru GutGut ma toto dielo oveľa širší presah a význam. Na Slovensku sme si zvykli robiť hrubé čiary, prevláda tendencia všetko zrovnať so zemou a megalomansky to „poriešiť“ nanovo. Práve projekt Mlynica – aj vďaka osvietenému investorovi – je výborným príkladom ako sa prihlásiť k svojej histórii, ako jej dať druhú šancu a ako má vyzerať budovanie mesta. Čím viac bude takýchto Mlyníc, tým nás bude mesto viac baviť.
2. Dlhodobo sa snažíme vytvoriť z Mickiewiczovej ulice v Bratislave plnohodnotný mestský priestor, poskytujúci plynulé prepojenie centra Bratislavy – Obchodnej ulice s Americkým námestím a ďalšími časťami mesta.
V roku 2018 toto úsilie nadobúda reálne kontúry. V spolupráci s odborníkmi a vedením mesta hľadáme vhodné riešenia preorganizovania dopravy, viac priestoru pre MHD, chodcov, posedenia... Mám radosť aj z toho že na našu aktivitu nadväzujú ďalšie občianske iniciatívy, vďaka čomu vzniká ucelená vízia pre celú štvrť.
V spolupráci s OZ Punkt pripravujeme medzinárodnú konferenciu What city!?, ktorá bude v máji priamo na Mickiewiczovej ulici. Tridsať odborníkov bude diskutovať s obyvateľmi a širokou verejnosťou o tom komu vlastne má patriť ulica a aké mesto tu chceme vytvoriť. Verím a dúfam že to bude začiatok nového života (nielen) Mickiewiczovej, že 2018 prinesie viditeľné zmeny a že okrem áut tu snáď čoskoro bude priestor aj pre iné formy existencie.
Martin Zaiček - referent pre súťaže návrhov, Slovenská komora architektov
1. Sú dve veci, ktoré ma v roku 2018 veľmi potešili. Prvou je architektonická súťaž na Nemocnicu budúcnosti v Martine. Veľké a náročné zadanie som sledoval s očakávaním a obavou zároveň. Akosi sme na Slovensku zabudli, že práve takéto verejné stavby zlepšujú naše životné prostredie. Návrh ateliéru Pantograf ocenený prvou cenou ukázal, že domáca tvorba vie ponúknuť skvelé riešenia a bolo by veľkým krokom vpred, ak dôjde aj k realizácii tohto diela.
Na poli teórie a reflexie domácej architektúry je pre mňa top udalosťou vydanie monografie venovanej architektovi Vladimírovi Dedečkovi, kniha ohromná obsahom, rozsahom a formou od autorov Moniky Mitášovej a kolektívu.
2. Verím že nasledujúci rok prinesie viac realizácií kvalitnej architektúry vo verejnom priestore, aby zážitok z dobrej architektúry pocítilo čo najviac ľudí. Rovnako budem dúfať, že súčasný trend narastajúceho počtu architektonických súťaží návrhov bude zachovaný a snáď v roku 2018 pokorí hranicu 20 verejných architektonických súťaží. A napokon si želám viac súťaží návrhov pre investície do verejných budov ako sú nemocnice, školy, úrady a stavby pre kultúru.
Lukáš Kordík - Gutgut
1. Za najlepší počin vrámci slovenskej architektúry považujeme vydanie knihy Dedeček od Moniky Mitášovej a Mariana Zervana.
2: Momentálne sa sústredíme na naše stavby, takže budeme sledovať ich ďalší vývoj.
Broňa Tarnócy, architektka a novinárka, PR a marketing manažérka Ceny CE∙ZA∙AR, Zakladateľka OZ KDE BOLO, TAM BOLO
1. Slovenská komora architektov nedávno oslávila 25. výročie od svojho vzniku. Na konci slávnostného večera sa konala panelová diskusia, kde architekt Pavol Paňák povedal: „Dejinne nemáme vo vienku vyspelú kultúrnosť. Preto musíme byť trpezliví, dôslední, denne na sebe pracovať, podporovať zdravý aktivizmus, aby sme tú kultúrnosť mali „v krvi“. Raz to určite bude, ale máme pred sebou ešte dlhú cestu.“ Znie to kruto a smutne, však? Ale je to pravda. Jeho hlas však znel optimisticky a dnes mi dáva nádej. Pretože v architektúre treba byť pozitívne naladený, vydržať a nevzdať to. Treba spájať a vytvárať presahy.
Optimizmus mi dodáva i fakt, že tento rok bolo viac kvalitne pripravených súťažných návrhov. Ako povedal architekt Martin Jančok: „Je to pre nás významný nástroj ako vytvoriť kvalitnú architektúru.“
V neposlednom rade som si vychutnala i Cenu CE∙ZA∙AR (ktorú vyhlasuje práve Slovenská komora architektov) a to predovšetkým po stránke vysokej kvality prihlásených diel, skvelej medzinárodnej porote, kvalitnej organizácie, jej obsahu i odkazu pre spoločnosť. Teší ma, že z „malého projektu“, ktorý začínal pred 16 rokmi je dnes prestížne ocenenie, medzinárodne uznávaná značka.
2. Projekt Obnovy Behrensovej synagógy v Žiline, Mlynice, Cvernovky, „Šafka“, Novej autobusovej stanice ale i osud tej vlakovej... nenechám si ujsť nič, čo sa tvorí pod taktovkou slovenských ateliérov, či už v rámci ich tvorby samotnej alebo rôznorodých presahov, ktoré naša architektúra potrebuje ako soľ.
A pevne verím, že si nenechám ujsť ani môj sen: projekt ARCHkemp – tábor o architektúre, kde spájame deti a mládež s architektmi tak, aby sa vzájomne inšpirovali a obohatili, sprostredkujeme im bezprostredný kontakt s profesiou architekt, s architektmi a ich dielami a samozrejme všetkým, čo s architektúrou súvisí.