Keď z Ministerstva obrany USA "unikla" tajná správa o hrozbe prudkých zmien klímy na našej planéte, vzbudila vo svetovej verejnosti obrovskú pozornosť. Nielen pre ekonomicky a politicky katastroficky vyznievajúci obsah, ktorý sme analyzovali v predchádzajúcom čísle FORMÁTU. Napokon, jej autori, externí konzultanti Pentagónu Peter Schwartz a Doug Randall, ju v úvode opísali ako pokus "predstaviť si nemysliteľné".
Záujem odbornej verejnosti vyvolal aj fakt, že hoci, opäť slovami autorov, "zobrazený scenár je extrémny", zakladá sa na doložených faktoch o zmenách klímy a ich realistických vysvetleniach, ktoré sa zhruba od roku 2000 intenzívne rozoberajú v literatúre. O čo teda ide?
Doby ľadové. Pre posledných čosi vyše milióna rokov geológovia zdokumentovali približne 100-tisícročný cyklus dôb ľadových (glaciálov).
Najprv sa vždy asi 80-tisíc rokov vcelku pomaly ochladzuje (stadiál), potom príde zhruba 10-tisícročná fáza najintenzívnejšieho chladu (glaciálne maximum, posledné bolo pred čosi vyše 20-tisíc rokmi), a napokon tiež približne 10-tisícročná doba medziľadová (interglaciál), keď sa oproti dlhodobému priebehu otepľuje. Po nej sa cyklus začína nanovo. Dnes žijeme v interglaciáli, ktorý sa zrejme blíži ku koncu.
Za hlavnú príčinu pravidelne sa opakujúcich dôb ľadových sú považované cyklické zmeny vesmírneho pohybu Zeme. Po prvé, s periódou asi 40-tisíc rokov sa mení sklon rotačnej osi našej planéty oproti rovine jej obežnej dráhy okolo Slnka. Po druhé, s periódou asi 26-tisíc rokov táto os vlnivo vykonáva krúživý pohyb (dnes na našej pologuli mieri približne k Polárke). A napokon po tretie, s periódou 100-tisíc rokov kolíše hodnota výstrednosti obežnej dráhy okolo S...
Zostáva vám 85% na dočítanie.