StoryEditor

Čo počítač, to licencia? Nie u nás.

11.10.2004, 00:00
Až sedem z desiatich Slovákov podľa policajných odhadov nelegálne používa softvérové produkty. Vedúci oddelenia počítačovej kriminality prezídia PZ Peter Sucha vysvetľuje, že trestného činu sa dopúšťajú firmy a jednotlivci, ktorí si nainštalujú nelicencovaný softvér, príp. softvér si síce zakúpia, ale nainštalujú ho aj na ďalšie počítače.

"Zákon totiž rešpektuje zásadu: jeden počítač, jedna licencia," hovorí Sucha. V roku 2003 polícia zaznamenala 159 takýchto prípadov, čo bolo o 27 viac ako za predchádzajúci rok. Štúdia spoločnosti Business Software Alliance (BSA) pripisuje najväčší rozsah počítačového pirátstva práve východnej Európe. Podľa hovorcu BSA Romana Karabelliho je problém v nízkom právnom povedomí postkomunistickej spoločnosti.

Stopa vedie na Ukrajinu
Nelicencovaný softvér sa k nám dostáva najmä z Ukrajiny, kde je niekoľko nelegálnych lisovní. Polícia zatiaľ nemá informácie, že by takáto veľkovýrobňa bola aj u nás. Organizovaný zločin sa o nelegálny softvér zatiaľ nezaujíma, na počítačovej kriminalite sa podieľajú najmä jednotlivci. Tí pochádzajú predovšetkým z Bratislavy a Košíc. Podľa hovorkyne PZ Magdy Krasulovej sa pod nezákonné rozmnožovanie týchto produktov podpisuje vysoká cena legálneho softvéru v porovnaní s nelegálnym, ale aj obmedzená možnosť kontroly. O zisky prichádza najmä Microsoft Slovensko. Hovorca tejto spoločnosti Jiří Grund tvrdí, že v boji proti zneužívaniu ich produkcie sa snažia cenovo priblížiť širokej verejnosti. Ak vedia o nelegálnych používateľoch, používajú právne postihy.

Hackeri útočia
Dostať sa do počítačového systému a k informáciám iného vlastníka nie je ani na Slovensku výnimkou. Sucha však tvrdí, že táto forma kriminality je prevažne "skrytá". Poškodené subjekty buď ani nezistia, že sa do ich databáz niekto dostal, alebo políciu radšej neupovedomia v obave o stratu dobrého mena pred klientmi. Hackeri podľa neho vstupujú do systémov firiem prevažne pre finančný prospech. Znehodnotia dáta, ťahajú informácie, kradnú čísla kreditných kariet, databázy klientov. "Mali sme prípad, že ukradnutú databázu ponúkli za istý obnos späť vlastníkovi s výstrahou, že inak ju predajú konkurencii," uviedol Sucha. V súčasnosti odbor počítačovej kriminality rieši aj prípad úniku osobných dát klientov mobilných operátorov. "Tu pravdepodobne nešlo o ´nabúranie sa´ do systému, skôr to niekto vyniesol alebo použil iný telekomunikačný kanál," tvrdí Sucha. Prípad polícia ešte neuzavrela.

Prvý pôjde za mreže
Zneužitie softvéru na súkromné účely má len malý trestný dosah. Závažnejšej trestnej činnosti sa ľudia dopustia, ak na nelegálne zaobstaranom softvéri zarábajú, načierno napálený softvér distribuujú alebo ho sami vyrábajú. Nedávno bol prvýkrát v histórii Slovenska nepodmienečne odsúdený páchateľ zo Žiliny, ktorý vo svojej počítačovej herni využíval nelegálne nainštalovanú produkciu spoločnosti Microsoft a napálené počítačové hry.

Najrozšírenejšie formy počítačovej kriminality u nás:
- nelegálne vyhotovenie kópií napaľovaním počítačových programov a hier
- nelegálna výroba a rozširovanie video alebo hudobných diel prostredníctvom internetu
- predaj nelegálneho softvéru spolu s počítačom, tzv. hard disk loading
- neoprávnený vstup do cudzieho počítačového systému (hackeri)
Páchateľ sa potresce:
za porušovanie autorského práva
§ odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci
za poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií
§ odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci
Zdroj: hn

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
01. máj 2024 20:12