Miloš Kocúr (1954), jeden zo šestice Nitranov odsúdených Najvyšším súdom SR na dlhoročné tresty väzenia za vraždu medičky Ľudmily Cervanovej v roku 1976, sa dnes sám prihlásil v Ústave na výkon väzby v Nitre na výkon trestu.
"Odsúdený Miloš Kocúr prišiel sám do ústavu dnes o 18.13 hodine a prihlásil sa na výkon väzby. S nástupom do väzby nebol žiadny problém, v ústave boli všetky potrebné dokumenty a náležitosti o jeho odsúdení," informoval službukonajúci dôstojník.
Najvyšší súd SR zvýšil rozsudky pre vrahov medičky Ľudmily Cervanovej 4. decembra. Namiesto 13 rokov v tretej nápravno-výchovnej skupine dostal Miloš Kocúr a Milan Andrášik (1951) po 15 rokov väzenia. Najvyšší súd zvýšil trest aj pre Stanislava Dúbravického (1954) z desať na 12 rokov väzenia. Súd potvrdil rozsudok pre Františka Čermana (1950), ktorý dostal 11-ročný trest odňatia slobody. Šesť rokov dostal Pavol Bedač (1954) a tri Juraj Lachman (1953).
Krajský súd v Bratislave ich odsúdil 20. januára 2004 za vraždu medičky. Počas procesu bolo vypočutých približne 70 svedkov a prečítaných takmer sto svedeckých výpovedí.
Milan Andrášik a Miloš Kocúr podľa vyšetrovania 9. júla 1976 podvečer v bratislavskej Mlynskej doline pred internátom násilne vtiahli Ľudmilu Cervanovú do auta a odviezli do domu na Varínskej ulici, kde ju násilím držali. Všetci odsúdení s úmyslom Ľudmilu znásilniť ju nútili piť alkohol a vyzliekli ju. Juraj Lachman priniesol z kúpeľne šnúru na bielizeň, ktorou študentke zviazali ruky a postupne na nej proti jej vôli vykonali pohlavný styk tak, že si ju navzájom pridržiavali. Následne sa rozhodli Ľudmilu Cervanovú usmrtiť, lebo im hrozila, že ich skutok oznámi. Zviazanú ju v kufri auta previezli do Kráľovej pri Senci k termálnemu jazierku. Po vyložení z auta ju Kocúr, Andrášik a Bedač hodili do vody. Na upozornenie Františka Čermana mŕtvolu z jazierka vytiahli a previezli k potoku Čierna voda. Tam sa aj 14. júla 1976 našlo jej telo.
Odsúdení spáchali postupne trestné činy obmedzovania osobnej slobody, porušovania domovej slobody, znásilnenia a vraždy. Obvinených ešte v septembri 1982 uznal bratislavský krajský súd za vinných a odsúdil ich na nepodmienečné tresty odňatia slobody od štyroch do 24 rokov, spolu na 110 rokov väzenia. Pôvodný rozsudok krajského súdu potvrdil o niekoľko mesiacov aj Najvyšší súd SSR. V marci 1990 však podal vtedajší federálny prokurátor proti nemu sťažnosť, ktorú Najvyšší súd ČSFR akceptoval, rozsudok zrušil a Krajskému súdu v Bratislave nariadil, aby vec znovu prerokoval a rozhodol. Na súde potom prípad roky "stál." Následne samotní Nitrania iniciovali pokračovanie v procese.
StoryEditor