Prichádza obdobie, keď sa veľmi často skloňuje jeden z najviac analyzovaných javov na svetových akciových trhoch, a to januárový efekt. Celý princíp tohto efektu spočíva v rastovej tendencii cien akcií počas prvého mesiaca v roku.
Existuje viacero teórií, ktoré vysvetľujú tento cyklický trhový jav. Jedna z nich ho definuje ako dráždivý stimul prevažne inštitucionálnych portfóliových manažérov zvýšiť svoje koncoročné prémie. Tieto sú už tradične veľmi úzko späté s výkonnosťou ich portfolií oproti celkovému trhu. Ak sú portfólio manažéri na tom lepšie, ako trh alebo príslušný benchmark, snažia sa poistiť si svoje výnosy predajom akcií s nízkou trhovou kapitalizáciou a následným nákupom menej rizikových inštrumentov, ako sú indexové akcie alebo štandardné peňažné fondy. V januári teda majú takto zasa čistý štít, zlikvidujú svoje konzervatívne indexové akcie, peňažné fondy a otvoria sa tisíckam nových rizikovejších príležitostí v akciách malých a stredných firiem. Iná teória o januárovom efekte však tvrdí, že celá príčina nárastu cien akcií v januári nespočíva v ničom inom, ako v daniach. Investori údajne vypredávajú svoje stratové akcie na konci kalendárneho roku hlavne z dôvodu daňových úľav a začiatkom každého nového roka ich znova nakúpia.
Joanne Hill, šéfka globálneho akciového výskumu v prestížnej investičnej banke Goldman Sachs, však poukazuje na fakt, že za posledné obdobie sa odohralo viacero januárových efektov bez toho, aby nastal výpredaj z dôvodu daňových úľav. Joanne Hill to vysvetľuje množstvom psychologických faktorov, ktoré napomáhajú tejto tendencii. Jedným z nich je, napríklad, aj fakt, že prevažne malí investori uskutočňujú svoje hlavné investičné rozhodnutia, podobne ako rôzne iné predsavzatia typu prestanem fajčiť, začnem zdravo žiť, ožením sa a pod., práve bezprostredne po Novom roku. Takéto investovanie sa odohráva aj s patričnou dávkou rizika. Je tu predsa celý rok na prípadnú nápravu investičných omylov. Celkovo možno povedať, že investori inklinujú k akciám vo väčšej miere ako k dlhopisom a spomedzi akcií samotných sa jednoznačne viac orientujú na akcie malých spoločností, ako na akcie ich veľkých partnerov.
Na základe hypotézy efektívnych trhov, ktorá tvrdí, že ceny akcií stále odrážajú všetky informácie, teda aj tie, ktoré pochádzajú z historických zmien, by januárový efekt už dávno nemal existovať. Dôvody výskytu tohto kalendárneho efektu sú stále zjavné. Jedným z nich je aj fakt, že akcie s nízkou trhovou kapitalizáciou zaznamenávajú dlhodobo stále vyššie výnosy, ako akcie veľkých spoločností. Druhým, trochu rafinovanejším, dôvodom, prečo januárový efekt ešte nezanikol, je, že sa postupne presúva na december. Januárový efekt sa stal až príliš známym a v rámci už spomínanej teórie efektívnych trhov si tento kalendárny efekt začínajú investori uvedomovať natoľko, že nakupujú akcie malých spoločností už v decembri. Celý efekt však tento rok dosiahol až také rozmery, že akcioví investori tým, ako sa neustále snažia anticipovať dianie na trhoch, začali nakupovať už v novembri s úmyslom nadbehnúť si pred ostatnými a čo najviac profitovať z januárového efektu. Takýmto tempom sa môže veľmi ľahko stať, že čoskoro to bude augustový a po ňom júlový efekt, až celá situácia vyznie nadmieru smiešne pre každého, kto ju trochu sleduje.
Faktom však stále ostáva, že tento impozantný kalendárny efekt dokázal prežiť až dodnes. Americké akciové trhy sú však príliš efektívne na to, aby tento efekt prežil dlhšie obdobie v nezmenenej forme. Množstvo iných kalendárnych efektov bolo anulované chamtivosťou investorov po nových ziskoch. Otázkou zostáva, akú životaschopnosť dokáže januárový efekt prejaviť, aby o pár rokov nedopadol podobne.
StoryEditor