Maliar, kresliar, fotograf a dokonca aj filmár či spisovateľ. Najznámejší a najobdivovanejší žijúci umelec britskej umeleckej scény. Homosexuál, ktorý búra tabu nie len v spoločnosti, ale aj na svojich obrazoch. V tomto roku oslavuje 70 rokov a mnohé svetové galérie si jubileum pripomínajú retrospektívnymi výstavami. Už zajtra sa do osláv zapojí aj Slovenská národná galéria v Bratislave. Všetko najlepšie, David Hockney!
Rebel s príčinou
Hockney bol od detstva provokatérom. Na základnej škole dostával poznámky za to, že viac kreslí než píše. Keď začiatkom 60. rokov študoval na slávnej Royal College of Art v Londýne, pohŕdal maľovaním tradičných zátiší a figurálnych kompozícií, pretože ho to jednoducho nudilo. Lákalo ho skôr to, čo zaváňalo experimentom a dobrodružstvom. Aj preto podľahol vtedajšiemu vplyvu abstraktnej maľby. Cítil však, že to nie je presne to, čo vystihuje jeho povahu, pátral ďalej po vlastnom výtvarnom výraze. Chcel umením "žiť". Namiesto abstraktných metafor a symboliky dal napokon prednosť príbehu. Od detstva bol totiž nadšeným čitateľom a slovo preto začal vkladať aj do svojich obrazov. Niekedy ho tam priamo vpisoval, inokedy na plátna či výkresy vlepoval výstrižky z novín čí básní. Rád sa inšpiroval nápismi na verejných toaletách. Túžil predovšetkým zotrieť hranice medzi výtvarným umením a literatúrou.
Nie som grafik, som maliar
V Bratislave si môžeme pozrieť štyri Hockneyho grafické cykly z rokov 1961 - 1977. Tie prvé vznikli ešte počas jeho štúdií v Londýne. Paradoxné je, že sám Hockney sa údajne nikdy necítil ako grafik. "Nie som grafik, som maliar, ktorý urobil niekoľko grafík," vyjadril sa v jednom z rozhovorov. Grafiky vraj začal robiť len preto, že mu došli peniaze aj farby a na katedre grafiky to bolo všetko zdarma.
Cyklus Život zhýralca je inšpirovaný rovnomennou sériou Williama Hogartha z roku 1735, ktorá na ôsmich medirytinách rozpráva príbeh o premrhanom živote. Hockney prenáša príbeh do New Yorku a nesie v sebe poloautobiografické črty. Opisuje muža, ktorému sa najprv darí, lebo predávaním grafík zarába peniaze, keď sa mu však financie minú, "dobrí ľudia" sa mu začnú vyhýbať.
Ďalšie tri cykly sú inšpirované literárnymi dielami. Zahŕňajú ilustrácie k 14 básňam C. P. Cafavyho, k šiestim rozprávkam bratov Grimmovcov a k básni amerického básnika Wallacea Stevensa Modrá gitara. Hockney však upozorňuje, že nejde o doslovné ilustrácie, skôr pokusy o interpretáciu vizuálnymi prostriedkami.
Všetko, len nie nuda
Hockneyho rukopis ovplyvnil najmä jeho pobyt v Los Angeles. Odišiel tam v roku 1963. "Po týždni od príchodu do tohto podivného mesta, kde som nepoznal ani dušu, som zložil skúšku v autoškole, kúpil si auto, odcestoval do Las Vegas a vyhral nejaké peniaze. Zohnal som si ateliér a začal maľovať. To všetko som stihol za týždeň. A v duchu som si hovoril: presne takto som si to predstavoval," hovorieva. Odvtedy jeho obrazy začínajú charakterizovať prežiarené priečelia domov, kobaltovo modré bazény s kúpajúcimi, sprchujúcimi či oddychujúcimi mužmi, jednoduché línie, čisté farebné plochy. Stále však ostáva aj experiment - Hockney využíva polaroidové snímky, kopírku či fax. Robí všetko pre to, aby nebol stereotypný a nudný. Aj grafiky v Slovenskej národnej galérii sú toho dôkazom - každý z cyklov má osobitú farebnosť a špecifický výraz. Jedinečná výstava potrvá do 27. mája 2007.
kliknite na obrázok pre zväčšenie