Vzhľadom na stále narastajúce náklady pri budovaní a údržbe dopravnej infraštruktúry, ako aj v súvislosti s dynamickým rozvojom dopravy, má jej regulácia a hospodárenie s finančnými prostriedkami čoraz väčší význam. V tomto smere sa zdá ako jeden z veľmi účinných nástrojov vyberanie poplatkov za prechod konkrétnymi úsekmi diaľnic a miest prostredníctvom elektronického mýta. Pravda, pohľad dopravcov sa od tohto logicky odlišuje. Sú to dva protipóly celej problematiky.
Dnes je už zrejmé, že systému časového spoplatnenia v podobe nálepiek odzvonilo a nastupuje tzv. výkonový systém -- teda taký, ktorý zaručuje platenie iba za konkrétne prejdenú vzdialenosť či platbu za konkrétny deň vjazdu do platenej zóny. Tento systém je výrazne spravodlivejší ako časové platby. Zároveň je -- z pohľadu prevádzkovateľa -- efektívnejší, pretože nespomaľuje dopravu. Jednotlivé automobily totiž nemusia zastaviť; nie je tu žiadny ľudský faktor, ktorý by do procesu platby zasahoval. Elektronické mýto zároveň umožňuje jednoduchšiu kontrolu nezaplateného prejazdu, teda efektívnejší výber poplatkov.
Zatiaľ čo jednotlivé krajiny majú na výber mýta rovnaký názor, v otázke vhodnosti konkrétneho systému dochádza k určitým názorovým nezhodám. V zásade, aj keď existuje niekoľko rôznych výrobcov ponúkajúcich svoje riešenia, delia sa systémy do dvoch základných skupín: satelitný a mikrovlnový.
V súčasnosti funguje mikrovlnový systém v 16 štátoch Európy. Jeho inštalácia je jednoduchá, dopravcov nezaťažuje ďalšími nákladmi a prax preukázala v podstate bezchybnú prevádzku s vysokou účinnosťou.
Satelitný systém po viacerých odkladoch spustili do prevádzky prvého
januára 2005 v Nemecku a využívajú ho aj v Taliansku. Ide o prvé nasadenie tohto systému, ktoré v spojitosti so skúšobnou prevádzkou vykazovalo určité nedostatky. Napriek tomu sa zdá, že v budúcnosti bude na diaľničných ťahoch v rámci Európy prevažovať výber mýta spojený s elektronickou formou.
Čo sa týka vyberania poplatkov za vjazd do centra miest, situácia je dnes oveľa jednoduchšia. Ak neberieme do úvahy systém rôznych časových známok,
existuje jediný spôsob, a ten funguje od roku 2003 v Londýne. Ide o sledovanie evidenčných čísiel automobilov vchádzajúcich do platenej zóny v pracovných hodinách, pričom večer ich systém porovnáva s tými, za ktoré bolo zaplatené.
Po ročnom vyhodnotení prevádzky tohto systému je zrejmé, že nedošlo k významnejšiemu nárastu dopravy v platenej zóne kdekoľvek na území Londýna.
Naopak, je zrejmé, že v platenej zóne sa zlepšila plynulosť premávky, ubudlo áut a došlo k výraznejšiemu používaniu mestskej hromadnej dopravy. Aj preto mnohé európske mestá už prejavili záujem aplikovať takýto systém aj na ich území.
Aká je situácia v SR
Na diaľniciach a rýchlostných komunikáciách v Slovenskej republike platí aj naďalej systém časových známok (diaľničných nálepiek). Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPaT) SR však dalo najavo, že na Slovensku plánuje v horizonte rokov 2006 až 2007 zaviesť spoplatnenie diaľnic podľa prejdenej vzdialenosti. Otázne je, ku ktorému systému sa prikloníme. Vzhľadom na situáciu a spoluprácu so susednými štátmi (Rakúsko, Poľsko, Česká republika, Maďarsko, ale aj Nemecko) nebude rozhodovanie ľahké. Nemecko uplatňuje od 1. januára 2005 satelitný systém, v Rakúsku bez problémov funguje od 1. januára 2004 mikrovlnový. Podľa dostupných informácií Maďarsko sympatizuje s rakúskym modelom, Poľsko zasa s nemeckým.
Elektronické mýto na Slovensku budú platiť vodiči automobilov s hmotnosťou nad 3,5 tony a ktorý systém u nás zavedieme, rozhodne sa ešte tohto roku. Analýzu terajších systémov v Rakúsku, vo Švajčiarsku a v Nemecku robí francúzska firma Isis. Určite zaváži aj stanovisko Európskej únie, ktorá rozhoduje o technológii pre starý kontinent. Elektronické vyberanie poplatkov za použitie diaľnice bude upravovať samostatný zákon, na ktorom už ministerstvo dopravy pracuje.
Kým u nás sa bude platiť za autá nad 3,5 t, v Česku uvažujú posunúť hranicu nad 7,5 t a v Nemecku, kde sa platí podľa počtu náprav, je hranica nad 12 ton. V Maďarsku plánujú zaviesť túto formu spoplatnenia od roku 2008 pre kamióny nad 12 ton, v Poľsku do 3 -- 5 rokov. Diaľničnú sieť v Slovenskej republike spravuje od 1. februára 2005 Národná diaľničná spoločnosť. V prvom roku fungovania systému (od 1. 1. 2006) sa počíta s príjmami asi 1,8 mld. Sk, v nasledujúcom s dvojnásobkom. V roku 2008 by mala vstúpiť do platnosti európska smernica o zjednotení mýtnych systémov v Európskej únii. Najskôr pre vozidlá do 3,5 tony a od roku 2012 aj pre osobné automobily.
Po zavedení elektronického mýta dopravcovia zrejme zvýšia ceny špedičných služieb, lebo jednoduchá matematika už dnes napovedá, že súčasné poplatky za diaľničné známky sú nižšie, ako keď sa bude platiť podľa odjazdených kilometrov. Napríklad v Rakúsku stála ročná diaľničná nálepka v prepočte približne 27-tisíc korún (u nás je to 15-tisíc), no dnes tam zaplatí prepravca len za mesiac okolo 15-tisíc Sk.
O čosi jednoduchšia bude, zdá sa, diskusia o výbere poplatkov za vjazd do centra hlavného mesta. V súčasnosti sa v Bratislave zavádza Navigačný informačný systém, ktorého cieľom je navigovať vodičov na veľké parkoviská v nákupných strediskách. Na základe informácií z parkovísk a parkovacích garáží sa na tabuliach zobrazí, či sú voľné alebo plné. Prenos údajov sa uskutočňuje prostredníctvom SMS mobilného operátora.
Cieľom je, aby vodiči odstavili auto na predmestí a do centra cestovali mestskou dopravou. Poplatky za parkovanie v uliciach mesta sa v najbližších mesiacoch nezvýšia, aj keď to námestník primátora K. Kolada v budúcnosti nevylučuje. Navrhované riešenie sa javí ako čiastočné a problém platenia za vjazd do centra Bratislavy vyrieši elektronické mýto.
StoryEditor