StoryEditor

Sýria. Orientálna zastávka na ceste k Západu

02.02.2006, 23:00

Ak sa v Sýrii prejdete po obchodnom centre, cítite sa ako v ktorejkoľvek západnej krajine. Ak sa prejdete v šíitskej štvrti, ovanie vás typická atmosféra orientálneho Východu. Atmosféra zvyšku krajiny ostáva niekde na pomedzí...

Vitajte v aš-Šám!
Takto nazývajú dvojmiliónové hlavné mesto Sýrie, Damask, domáci obyvatelia. A keďže im nechýba povestná pohostinnosť, pravdepodobne budete túto vetu počuť na uliciach i na úradoch dosť často. Či už ako formalitu alebo snahu o nadviazanie rozhovoru, ktorý domáci využívajú aj na zlepšenie jazykových schopností. Okrem tradičných otázok typu Odkiaľ ste, Čo budete v Sýrii robiť a Ako sa žije na Slovensku?, často zaznieva aj slovné spojenie: A prečo práve Sýria? Na rozdiel od susediacich krajín -- Tuniska, Egypta, Maroka, Spojených arabských emirátov či Jordánska -- tu totiž nenájdete veľké turistické komplexy. Výnimkou sú azda len Damask, Aleppo a pobrežné mesto Lattákia, ktoré o turistov nemajú núdzu.

Kultúrny šok
Klasický obrázok orientu s bafkajúcimi Damašťanmi, obchodmi s koreniami či viac ako tisícročnou islamskou architektúrou, môže jemne prekontúrovať obyčajná nákupná ulica hlavného mesta. Mladí Sýrčania oblečení minimálne tak moderne ako mladí Slováci, rodiny pristavujúce sa pred výkladmi značkových obchodov (United Colours of Benetton, Stefanell, Nike, Gap, ale aj nám menej známe miestne značky) a ženy bez tradičnej pokrývky hlavy, tzv. hižábu, dnes už nie sú žiadnou raritou. A hoci sa hranice tolerancie k minisukniam ešte nedostali, z hlučných reproduktorov áut znejú už aj slová hitoviek, v ktorých dievčatá v krátkej sukni priťahujú pohľady všetkých mladíkov... Ani vidieť modrookého či svetlovlasého Sýrčana postávajúceho pred mešitou nie je žiadnou raritou. Tunajšie obyvateľstvo je zložené minimálne z desiatky rôznych národností, k čomu sa pridáva i náboženská pestrosť. Arméni, Kurdi, Čerkesi, Palestínčania, Iračania, Sudánci a iní. Súžitie ľudí mnohých náboženstiev, akými sú sunniti, šíiti, alawiti, drúzi, katolícki a ortodoxní kresťania "na jednej ulici", tak robí z Damasku tolerantné mesto Blízkeho východu a obľúbené útočisko cestovateľov v celej krajine.

Kráľovná čierneho hižábu
V Damasku chodí až okolo štyridsať percent dievčat v modernom oblečení alebo bez hižábu. O niečo konzervatívnejšie ženy riešia situáciu tak, že si na moderné oblečenie prehadzujú dlhšie sako alebo kabát, žien zahalených v čiernom je však najmenej. Ak sa u nás zvykne hovoriť "pani domu", v Sýrii by sme to mohli spresniť na "kráľovnú domu". Ženy nielenže zabezpečujú celý chod domácnosti a výchovu detí, ale starajú sa aj o to, aby sa o nich manželia poriadne starali. A ak sa im niečo nepozdáva, majú dosť rafinovaných spôsobov, aby si toto významné postavenie kráľovnej udržali (odchod k rodičom atď...). Striktné pravidlá odnímajúce právo žien pracovať už neplatí. Žena pracujúca v školstve, obchode, banke či dokonca v politike dotvára obraz modernej krajiny. Síce polygamnej, ale argument: "Alah povolil mať mužom maximálne štyri ženy, ale ženám nič také nepovedal...", je medzi mladými dievčatami čoraz populárnejší. Z tieňa tradícií či minulosti sa však ani Sýria nevymanila úplne. Stáva sa, že obedy, počas ktorých mladé dievčatá hľadá úzkostlivá rodina, ostávajú nedojedené...

Zakázané trio
Bezpečnosť v arabských krajinách vyvoláva aj dnes množstvo otáznikov a predsudkov, ale v hlavnom meste Sýrie je pomerne vysoká. S výnimkou prechádzania cez cestu, zriedkavých provokácií domácimi alebo vopred neohlásenou sexturistikou v niektorých hoteloch. Napriek istému uvoľňovaniu spojenému aj s vládou súčasného prezidenta Baššára al-Asada, ktorého autoritársky režim je o niečo slobodnejší než za vlády jeho otca Háfiza al-Asada, by mal každý turista rešpektovať základné pravidlá krajiny. Jedným z nich je vyhýbanie sa verejným debatám o náboženstve, politike či sexe. Situácia mimo Damasku je vzhľadom na konzervatívnosť obyvateľov o niečo striktnejšia, preto sa, napríklad, neodporúča ani vyzývavé oblečenie, ktoré by mohlo vyvolávať zvedavé a podozrievavé pohľady domácich. Paradoxné je, že hoci demokratický systém v Sýrii má ešte medzery, mnohí sa tu cítia bezpečnejšie než v Spojených štátoch či na Slovensku. Pozorné oko sýrskeho vojaka (vojenskú službu musí podstúpiť každý muž na dva a pol roka) stojaceho na každom rohu ulice by mal tento pocit istoty len umocňovať (alebo naopak?).

Ako z rozprávky tisíc a jednej noci
Damask si udržuje kuriózne prvenstvo. Údajne je najdlhšie nepretržite obývané mesto (minimálne už od roku 1500 p. n. l. v záznamoch od starovekých Egypťanov ako Dimaška) na svete. Najväčšiu slávu však zažilo v rokoch 661 -- 750 n. l., keď sa stalo vládnym, administratívnym a kultúrnym centrom Ummajovskej dynastie, a tým aj celej islamskej ríše. Viac než tisícročného ducha budov, vôňu i chuť tejto slávy stále cítiť na každom kroku (Sýrčania sú pyšní najmä na sladkosti a ovocie, ktoré sa vyvážajú do mnohých krajín sveta) a vy len čakáte, kedy okolo vás prebehne postava z rozprávok tisíc a jednej noci. Dobrí či zlí džinovia, šikovný pocestný Džuhá, unavení kupci so svojimi oslíkmi alebo bohatí šejchovia a brušné tanečnice... Rozprávkovú atmosféru mesta dopĺňa aj orientálna architektúra. Napríklad námestie Súk al-Hamidíja s čarovnými liečivými stánkami (starými viac ako tisíc rokov) s ešte pozoruhodnejším tovarom -- čajmi, najrôznejšími neidentifikovateľnými zmesami, sušenými jašteričkami, morskými koníkmi a malými hadmi, olejčekmi, kamienkami, korienkami, drievkami na čistenie zubov či olivovými mydlami z Aleppa (a nezriedka aj so samotnými netradičnými exotickými predavačmi). Americké fast-foody tu -- napríklad na rozdiel od susedného Jordánska -- vôbec nenájdete a aj k najbližšiemu supermarketu mimo mesta si treba vyhradiť 15 minút cesty taxíkom alebo minibusom.

Domy s fontánkou
Po vstupe do starého mesta jednou zo siedmich brán hradieb tak môžete na každom kroku stretnúť obdivujúcich architektov alebo hŕstku turistov, ktorí prechádzajú v tieni pozliepaných damaských domov alebo kľučkujú pomedzi mačky, predavačov s vozíkmi a hrajúce sa deti. Aj pohľad na auto stojace pod takmer padajúcim domom vyráža dych. Akékoľvek samovoľné konštrukčné zásahy na domoch majú však obyvatelia Mediny zakázané kvôli zachovaniu pôvodného rázu mesta (klasický dom v Damasku pozostáva z dvora s fontánkou, jedným až troma poschodiami a veľkého miesta na posedenie). Strechy slúžia ako priestor pre satelit či sušenie bielizne. Rovnako ako Damask aj celá Sýria oplýva nesmiernym historickým bohatstvom. Mozaika pamiatok poskladaných z období najstarších civilizácií a následne z období súperenia Akkadskej, Chetitskej a Egyptskej ríše, obchodovania Feničanov, prítomnosti Filištíncov, Asýrčanov, Babylončanov, Peržanov, Grékov, Rimanov, islamských a križiackych dobyvateľov a, napokon, osmanských Turkov, vytvára z krajiny nevyčerpateľný zdroj historického poznávania a dlhodobého obdivu pre cestovateľov.

Atentátnici zo Sýrie?
Na jeseň minulého roku sa v Sýrii konalo niekoľko demonštrácií. Dôvod? Sýria sa stala tŕňom v oku medzinárodného vedenia pod taktovkou USA, ktoré ju podozrievalo zo zabitia bývalého predsedu vlády Libanonu Rafíka al-Harírího. V tom období bola totiž vydaná Milisova správa OSN obviňujúca najvyšších sýrskych predstaviteľov zo zosnovania februárového atentátu na al-Haríriho v Bejrúte a z nedostatočnej spolupráce s vyšetrovacou komisiou OSN. Dodatočný návrh uvaliť na Sýriu ekonomické sankcie, ktoré by určite opäť raz neminuli (podobne ako v Iraku) bežných občanov, rozvíril nepokoj obyvateľov a pocit unáhlenosti a nespravodlivosti od medzinárodných štruktúr. Demonštrácia sa konala na námestí Sabca Bahrát. Znechutenie miestnych najvýstižnejšie vyjadril ironický nápis: "Milisova správa: "Sýria zodpovedná za zabitie al-Haríriho a za vtáčiu chrípku a za hurikán Katrina a... a... a... "

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/servisne-prilohy, menuAlias = servisne-prilohy, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
05. máj 2024 14:00