Už vyše stopäťdesiat rokov sa vedú vášnivé spory o to, kto je pravým autorom diel pripisovaných Williamovi Shakespearovi. Rodák zo Stratfordu nad Avonou mal predsa iba základné vzdelanie a ťažko by mohol napísať niečo také, argumentujú pochybovači.
Počet kandidátov teraz rozšírila americká spisovateľka Robin Willimasová, ktorá autorstvo pripisuje žene, konkrétne Mary Sidney Herbertovej, vojvodkyni z Pembroku. Teória, s ktorou sa tento týždeň vystúpila na shakespearovskej konferencii v Londýne, sa pritom zdá celkom vierohodná. Herbertová bola sestrou básnika Philipa Sidneyho a sama tiež skladala verše. Išlo o veľmi vzdelanú ženu, ktorej meno sa v súvislosti so Shakespearovými hrami spomínalo už v minulosti. Vždy sa o nej však hovorilo iba ako o možnom zdroji inšpirácie, prípadne spolupracovníčke, nikdy nie o autorke. S tým prišla až Williamsová a podľa vlastných slov k tomu došla rovnako ako "detektív vyšetrujúci vraždu". Vojvodkyňa podľa nej mala motív, schopnosti i príležitosť. Vo svojom dome vo Wiltshire hostila literárny krúžok, ktorého cieľom bolo vyzdvihnúť anglickú literatúru, čo by mohol byť dostatočný motív na napísanie hier. Odborníci sa vyjadrujú o krúžku s uznaním a označujú vojvodkyňu z Pembroku za prvú skutočnú anglickú literátku.
Vojvodkyňa udržiavala početné styky s ostatnými literátmi a v neposlednom rade aj s divadelnými spoločnosťami a mala vďaka tomu príležitosť zaistiť inscenáciu hier. Prvých osem Shakespearových hier bolo vytlačených anonymne, pričom tri z nich, dodáva Williamsová, provokatívne vyhlasujú na titulnej strane, že ju uvádza Pembrokova spoločnosť dotovaná Mary Sidney a jej manželom. Williamsová ponúka aj niekoľko ďalších dôvodov na podporu svojho tvrdenia. Vysvetľovalo by to napríklad, prečo sa Shakespeare vo svojich sonetoch vyznáva z lásky k inému mužovi. Mary Sidney mala milenca, bol mladší ako ona a volal sa Matthew Lister. Prvé súborné vydanie Shakespearových diel z roku 1623 bolo navyše venované kniežatám z Pembroku.
Dátum narodenia a úmrtia vojvodkyne zhruba zodpovedajú údajom zo životopisu Shakespeara, čo sa o ostatných kandidátoch autorstva nedá povedať. Edward de Vere, ktorému nadržiava mnoho bádateľov, zomrel dvanásť rokov pred Shakespearom, a to by v prípade, že by bol skutočne autorom hier on, vyžadovalo ich nové datovanie. Ak by za Shakespeara písal Christopher Marlowe, tak iba za predpokladu, že by v roku 1593 zinscenoval svoju vraždu a utiekol na kontinent. V prípade vojvodkyne je celá vec oveľa jednoduchšia, pretože bola o tri roky staršia ako Shakespeare a prežila ho o päť rokov. V postupnosti hier sa navyše -- ako sa zdá -- odrážali udalosti z jeho osobného života.
Ako však zdôrazňuje Margaret Hannayová, autorka životopisu vojvodkyne z Pembroku, pokiaľ sa neobjaví dôkaz, ako napríklad list, v ktorom by niekto Mary Sidney chválil za dialógy v Hamletovi, nemožno o tom hovoriť inak iba ako o hypotéze.
StoryEditor