Ťažký pacient sa zotavil
Všetko zlé je však na niečo dobré. Séria kríz nakoniec donútila politické elity na kontinente aplikovať nepopulárne, bolestivé, no prospešné ekonomické politiky. Reformy priniesli svoje ovocie, aj keď neskoršie a pomalšie ako sa pôvodne predpokladalo. Kým na začiatku tohto desaťročia bol rast HDP rovný nule, alebo dokonca v niektorých krajinách záporný, v roku 2004 už dosiahol prírastok HDP 5,6 %, čo bola najvyššia hodnota za posledných 24 rokov. Odhad za rok 2005 hovorí o raste 4,0 % a prognóza na rok 2006 naznačuje prírastok 3,7 %. Dôležité je, že vysoké prírastky HDP vykazujú najväčšie ekonomiky v regióne (Argentína, Brazília a Mexiko), a to niekoľko rokov za sebou (tabuľka č. 1). Vyzerá to tak, že Latinská Amerike je opäť majiteľkou vlastnej budúcnosti.
Rast v Latinskej Amerike bol podporený aj súhrou priaznivých okolnosti:
- Krajiny ako Brazília, Venezuela, Mexiko a Bolívia patria k významným vývozcom ropy a zemného plynu. Stúpajúce ceny surovín na svetových trhoch pomohli exportérom palív výrazne zlepšiť bilanciu bežného účtu platobnej bilancie (tabuľka č. 1).
- Všeobecné znižovanie úrokových sadzieb v minulých rokoch pomohlo riešiť veľký problém vlád v Latinskej Amerike - vysoký zahraničný dlh. Obsluha dlhu značne zlacnela a miera zadlženia klesla.
- V neposlednom rade sa na ekonomickom ozdravení podieľali aj nepopulárne a toľko kritizované reformy. Faktom je, že sa v prvom období zamerali viac na makroekonomickú stabilizáciu ako na ekonomický rast a tvorbu pracovných miest. Po potlačení inflácie a vyriešení problémov v obchodnej bilancii a obsluhe štátneho dlhu sa pokračovalo s reformami podnikateľského prostredia, penzijných systémov a verejných financií.
Vďaka uvedeným faktorom sa Latinská Amerika stala omnoho stabilnejším regiónom ako pred pár rokmi. Zotavovanie "chronického pacienta svetovej ekonomiky" sa prejavilo aj ma výraznom raste akciových indexov v regióne (graf č. 1). Záujem zahraničných investorov bol nepochybne podmienený aj nadpriemerným dividendovým výnosom (tabuľka č. 2). Akciové tituly však boli na tomto kontinente mierne predražené (najmä v Čile a Argentíne), čo sa odrážalo na vysokých hodnotách ukazovateľa p/e.
Ekonomický rast nebol v regióne rovnomerne rozložený a podieľali sa na ňom odlišné faktory. Vo všeobecnosti najviac získali tie ekonomiky, ktoré ťažia a exportujú ropu, teda najmä Mexiko, Venezuela a Brazília. Problémom zostáva aj rozdelenie bohatstva. Napríklad Bolívia patrí ku krajinám s najväčšími zásobami plynu na svete, no zároveň aj k najchudobnejším štátom v Latinskej Amerike. Najmä domorodé indiánske obyvateľstvo nadobudlo dojem, že príjmy z exportu palív slúžia len na obohatenie úzkej vrstvy miestnej oligarchie a zahraničných monopolov. Populistický kandidát chudobných Evo Morales ľahko zvíťazil v prezidentských voľbách, keď sľúbil znárodnenie ťažobného priemyslu. Pre USA, ktoré Latinskú Ameriku považujú za svoj "zadný dvorček", je Morales po venezuelskom populistovi Hugovi Chavezovi ďalším tŕňom v päte. Obaja sa netaja nechuťou k americkej politike a svorne obdivujú Fidela Castra. Úspech populistov je daný objektívne ťažkou situáciou veľkej časti obyvateľstva. V Latinskej Amerike žije pod oficiálnou hranicou chudoby 40 % obyvateľstva. Aj keď sa dosiahli veľké úspechy v boji proti analfabetizmu, na stredné školy a učilištia sa dostanú len dve tretiny populačného ročníka. Kombinácia chudoby a nedostatočného vzdelania vytvára na kontinente začarovaný kruh biedy, z ktorého je ťažké sa vymaniť.
Na tento rok sú plánované voľby v Brazílii, Peru, Ekvádore, Mexiku a Kolumbii. Ich výsledky s nervozitou očakávajú nielen vo Washingtone, ale aj na svetových burzách cenných papierov. Príchod ďalších ľavicových a populistických vlád by sa s najväčšou pravdepodobnosťou prejavil v odleve zahraničného kapitálu a páde akciových indexov. Nie náhodou Venezuela ako jediná krajina na kontinente zaznamenala v roku 2005 hlboký pokles burzového indexu (graf č. 2), a to aj napriek tomu, že zbohatla na raste cien ropy. Nečudo, investori nemajú radi reči o znárodňovaní a zdaňovaní ziskov zahraničných spoločností.
K ďalším potenciálnym rizikám ekonomického vývoja patrí hrozba klesajúcich cien komodít, oslabenie ekonomického rastu v USA (ktoré sú pre Latinskú Ameriku hlavným exportným trhom) a zvyšovanie úrokových sadzieb. Posledný faktor by mohol ohroziť stabilitu verejných financií a obsluhu zahraničného dlhu.
Inflácia minulosťou?
Začiatkom 90. rokov dosiahla priemerná miera inflácie v Latinskej Amerike vyše 500 percent ročne. Tri ekonomiky - Argentína, Brazília a Peru, mali infláciu dokonca vyššiu ako 1 000 percent. Ich obyvateľstvo sa učilo slová, ktoré dovtedy poznali len odborné ekonomické slovníky - hyperinflácia, dolarizácia, devalvácia. Príčiny hyperinflácie boli rôzne, ale mali jedného spoločného menovateľa, a tým bola slabosť centrálnych bánk. Centrálne banky až príliš ochotne spolupracovali s vládami a podporovali ich rozhadzovačnú rozpočtovú politiku. Vlády doslova tlačili bankovky, aby mohli uspokojiť nároky rozbujneného verejného sektora. Ťaženie proti inflácii sa teda muselo začať tým, že dozorom nad vývojom národnej meny boli poverené centrálne banky a tie boli prísne oddelené od vlád a ich politík. Priekopníkom v tejto oblasti bolo, samozrejme, Čile, ktoré bolo už od 80. rokov ekonomickým lídrom v regióne. Práve v Čile sa sformulovali základné princípy protiinflačnej politiky:
- Centrálna banka musí mať jasný mandát na presadzovanie cenovej stability, a nie na podporu ekonomického rastu. Musí byť aj dostatočne autonómna, aby dokázala odolať populistickým politikám vlád.
- Centrálna banka musí mať všetky právomoci na výkon monetárnej politiky a len ona má stanovovať úrokové miery a výmenné kurzy. S právomocami však ide ruka v ruke aj zodpovednosť a za výkon monetárnej politiky sa centrálna banka musí zodpovedať občanom.
Reforma centrálnych bánk ekonomikám Latinskej Ameriky jednoznačne prospela. Jednotlivé krajiny v regióne najprv prešli od fixného výmenného kurzu na plávajúci. To im umožnilo flexibilne reagovať na meniace sa podmienky na svetových trhoch, ako aj na vývoj domácej produktivity práce. Začiatkom tohto desaťročia sa hlavným cieľom monetárnej politiky stalo inflačné cielenie. S výnimkou politicky nestabilnej Dominikánskej republiky sa vysoká inflácia v Latinskej Amerike stala minulosťou. Len Venezuela a Argentína majú dvojcifernú infláciu. Miera Inflácie v Peru, Čile a Mexiku je porovnateľná s rastom spotrebiteľských cien v Európe a USA a vytvára tak priaznivé prostredie na investovanie.
Príliš horúci typ
Latinská Amerika bola posledné roky horúcim typom pre odvážnych investorov. Podľa údajov spoločnosti Morningstar mali podielové fondy investujúce do Latinskej Ameriky výnos 60 % v roku 2003, 40 % v roku 2004 a 50 % v roku 2005. To bolo podstatne viac ako v iných regiónoch a sektoroch. Na porovnanie - k minuloročným hviezdam patrili v USA akcie energetických spoločností so ziskom 37 % a podielové fondy investujúce do nehnuteľností so ziskom 11 %. Priemer výnosov za emerging markets predstavoval 32 %. Latinská Amerika prekonala všetkých.
Každý by chcel, samozrejme, vedieť, koľko zarobia v tomto roku. Ch. Currier, analytik spoločnosti Bloomberg, si myslí, že časy vysokých výnosov sa v Latinskej Amerike skončili. "Žiadny strom nerastie do neba," hovorí Currier a dodáva, že investori do tohto regiónu by mali uvážiť, či pri naháňaní vysokých výnosov nespadnú do klasickej investičnej pasce. Svoj skepticizmus ilustruje údajmi z investičnej histórie Latinskej Ameriky. K prvým fondom investujúcim do tohto regiónu patril Fidelity Latin America Fund (dnes je to najväčší fond v tejto oblasti s aktívami 1,7 mld. USD). Fond založený v roku 1993 v nasledujúcich dvoch rokoch stratil 35,8 % svojej hodnoty. Vysokú stratu vygeneroval aj v rokoch 1998 (38,3 %), 2000 (17,5 %) a 2002 (20,8 %). Vývoj akciových indexov v regióne naozaj pripomína hojdačku.
Vysoká volatilita výnosov je spôsobená nebezpečnou kombináciou politických, ekonomických a štrukturálnych rizík. Fondy investujúce v tomto regióne majú veľmi podobnú štruktúru aktív, danú produkčnou základňou miestnych ekonomík. Podstatnú časť portfólií tvoria akcie firiem ťažiacich ropu, zemný plyn a železnú rudu, ďalej akcie telekomunikácií a miestnych bánk.
Investiční optimisti veria, že ceny komodít budú stúpať aj v roku 2006. Okrem toho sa spoliehajú na úspešnosť stabilizačných a reformných politík v regióne. Tie sa okrem iného prejavujú v zhodnocovaní národných mien. Kurzové zisky brazílskeho reálu či mexického pesa oproti americkému doláru sa v minulom roku významne podieľali na celkovom zhodnotení akciových investícií. Napríklad index brazílskej burzy Bovespa sa v roku 2005 zhodnotil v miestnej mene o 26 %, ale v dolároch až o 42 %. Julian Thompson, manažér fondu RiverSource Emerging Markets, ktorý vlastní podiel v brazílskej ropnej spoločnosti Petrobras, Latinskej Amerike verí: "Nemyslím si, že ceny energií tohto roku významne klesnú. Dopyt zo strany Číny je obrovský a stále stúpa. A nie je to len ropa, ale aj železo a iné suroviny, ktoré sú životne dôležité pre čínske firmy." Ďalší manažéri podielových fondov sa spoliehajú na silnejúci domáci dopyt, ktorý napríklad podporuje rast cien telekomunikácií a bánk. A nakoniec môžeme uviesť aj názor, že treba dbať na geografickú štruktúru investícií. Sľubnejšie ako Brazília či Venezuela sa vraj rozvíja Mexiko. Jeho ekonomika nestojí a nepadá len na rope, ale je ťahaná mohutným dopytom zo strany USA. Po vytvorení zóny voľného obchodu NAFTA sa mexická ekonomika čoraz viac integruje s americkou, čo jej dáva krídla.
Tak či onak je Latinská Amerika rizikovou investičnou destináciou. Je možné, že dynamický rast miestnych ekonomík sa premietne aj do ďalšieho rastu akciových indexov. Ale vzhľadom na politické riziká a cenové výkyvy na trhoch komodít pre Latinskú Ameriku platí, že je pre radového investora možno až prihorúcim typom. Pri investovaní v tomto regióne sa nedosahujú len vysoké zisky, ale dá sa aj riadne popáliť.
| Tabuľka 1: Výkonnosť ekonomík v Latinskej Amerike | ||||||||||||
| Rast HDP, % | Rast spotrebiteľských cien, % | Deficit bežného účtu, %HDP | ||||||||||
| rok | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 |
| Argentína | 8,8 | 9 | 7,5 | 4,2 | 13,4 | 4,4 | 9,5 | 10,4 | 5,8 | 2 | 1,3 | 0,1 |
| Brazília | 0,5 | 4,9 | 3,3 | 3,5 | 14,8 | 6,6 | 6,8 | 4,6 | 0,8 | 1,9 | 1,7 | 0,7 |
| Chile | 3,7 | 6,1 | 5,9 | 5,8 | 2,8 | 1,1 | 2,9 | 3,3 | –1,5 | 1,5 | 0,3 | –0,7 |
| Uruguaj | 2,2 | 12,3 | 6 | 4 | 19,4 | 9,2 | 5,2 | 6,5 | –0,3 | –0,8 | –2,8 | –5,3 |
| Kolumbia | 4,1 | 4,1 | 4 | 4 | 7,1 | 5,9 | 5,2 | 4,8 | –1,5 | –1,0 | –1,8 | –1,5 |
| Ekvádor | 2,7 | 6,9 | 2,7 | 2,8 | 7,9 | 2,7 | 2 | 2 | –1,8 | 0 | 0,2 | 2,4 |
| Peru | 4 | 4,8 | 5,5 | 4,5 | 2,3 | 3,7 | 1,8 | 2,6 | –1,8 | 0 | 0,3 | 0,3 |
| Venezuela | –7,7 | 17,9 | 7,8 | 4,5 | 31,1 | 21,7 | 16,6 | 18 | 13,6 | 12,7 | 15,9 | 14,9 |
| Mexiko | 1,4 | 4,4 | 3 | 3,5 | 4,5 | 4,7 | 4,3 | 3,6 | –1,4 | –1,1 | –1,1 | –0,8 |
| Zdroj: International Monetary Fund (2005): World Economic Outlook | ||||||||||||
| Tabuľka 2: Výkonnosť akciových trhov v Latinskej Amerike | ||||||||||||
| Dividendový výnos, % | Price / earnings ratio | |||||||||||
| 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | |
| Argentína | 3,29 | 4,62 | 5,16 | 3,42 | 1,08 | 1 | 24,82 | 20,69 | 19,13 | -12,86 | 13,72 | 47,24 |
| Brazília | 2,95 | 3,18 | 4,93 | 5,51 | 3,46 | 4,43 | 18,64 | 12,83 | 8,49 | 11,23 | 10,34 | 10,8 |
| Chile | 1,88 | 2,33 | 2,31 | 2,76 | 1,76 | 3,01 | 46,4 | 31,96 | 18,02 | 17,16 | 30,81 | 23,06 |
| Kolumbia | 6,78 | 11,12 | 5,63 | 4,78 | 3,92 | 2,52 | 20,3 | -103,4 | 64,91 | 9,55 | 8,94 | 17,67 |
| Mexiko | 1,27 | 1,63 | 1,98 | 2,3 | 1,83 | 1,87 | 14,64 | 13,78 | 14,23 | 14,07 | 15,7 | 15,02 |
| Peru | 2,86 | 3,38 | 3,16 | 2,37 | 1,75 | 3,28 | 18,46 | 15,44 | 14,08 | 20,42 | 26,45 | 11,88 |
| Venezuela | 5,8 | 5,05 | 3,89 | 2,38 | 3,68 | 5,75 | 17,68 | 21,76 | 18,43 | 13,43 | 24,4 | 12,44 |
| EM Spolu | 2,09 | 2,3 | 2,43 | 2,25 | 2,61 | 2,16 | 27,17 | 14,85 | 13,99 | 13,95 | 15,03 | 12,15 |
| EM LA | 2,28 | 2,69 | 3,37 | 3,64 | 2,61 | 3,3 | 14,93 | 11,67 | 13,84 | 13,18 | 13,1 | 13,3 |
| Zdroj: International Monetary Fund (2005): World Economic Outlook. | ||||||||||||