Hlavnou príčinou tatranských kalamít je prevaha smrekových porastov a časté víchrice. Menšie kalamity sa opakujú každoročne a nie sú žiadnou zvláštnosťou. Za celé minulé storočie prežili Vysoké Tatry aj zhruba desať kalamít väčšieho rozsahu. Ale vetrová smršť z 19. novembra 2004 nemá v ich dejinách obdobu. Odhad 2,7 milióna kubíkov polámaného dreva na približne dvanástich tisícoch hektárov je nevídaným javom. Je to toľko ako doteraz všetky známe veľké vetrové kalamity dohromady.
1898 - prvá, historicky doložená vetrová kalamita. Podrobnejšie údaje o nej nie sú.
1915 - uragán, ktorý trval 21 hodín, vyvrátil les od Danielova po Tatranskú Lesnú na 1265 hektároch (spadlo 280-tisíc kubíkov, iné pramene uvádzajú až 480 tisíc), čo sa dodnes považuje za najväčšiu kalamitu.
1925 - po víchrici spracovali v oblasti Podbanského 150-tisíc kubíkov dreva.
1928-1929 - cez zimu spracovali 180-tisíc kubíkov (potom z podkôrnikovej kalamity ďalších 30-tisíc).
1941 - uragán zničil alebo poškodil 60 percent porastov od Kôprovej doliny po Tatranskú Polianku (320-tisíc kubíkov).
1961 - v TANAP-e museli spracovať 156-tisíc kubíkov kalamitného dreva.
1964 - stromy padli prevažne v javorinskej časti (140-tisíc kubíkov).
1965 - opäť 130-tisíc kubíkov.
1968 - 150-tisíc kubíkov.
1981 - 295-tisíc kubíkov.
2002 - do novembra tohto roku posledná väčšia vetrová kalamita, zasiahla najmä javorinskú oblasť (115-tisíc kubíkov).
StoryEditor