V mnohých členských krajinách Európskej únie je už predvolebná kampaň do Európskeho parlamentu v plnom prúde. Na Slovensku sa zatiaľ ešte len rozbieha, aj to pomerne pomalým tempom. V poradí šieste voľby do europarlamentu sa budú konať v 25 krajinách únie v termíne od 10. do 13. júna.
Hoci predseda Európskeho parlamentu Pat Cox rád nazýva tieto voľby "prvými skutočnými európskymi voľbami", aj výsledky predošlých ukazujú, že v centre pozornosti kampaní nie sú európske politické otázky. Zo strany voličov ide skôr o zhodnotenie pôsobenia vlády alebo o akúsi "súťaž krásy" medzi známymi osobnosťami, neraz ani nie z politických kruhov.
Európske voľby navyše trpia nízkou volebnou účasťou. Volebná účasť klesla zo 63 percent v roku 1979 až na 49,4 percenta v roku 1999. To potvrdzuje, že obyvatelia celkom nerozumejú úlohe europarlamentu, alebo sa nestarajú o to, kto bude obhajovať aj ich záujmy na európskej úrovni. Europarlament má pritom legislatívne právomoci a právomoc kontrolovať rozpočet s tým, že jeho moc sa postupne posilňuje. Argumentom je, že ako môže, napríklad, v prípade Slovenska 14 poslancov v 732-člennom pléne niečo ovplyvniť. Rada niektorých súčasných poslancov znie: Voľte strany, ktoré majú v EP vplyv, inak vaše hlasy nebude počuť.
Európsky parlament by sa pritom po júnových voľbách mal zmeniť, čo spôsobí aj vstup nováčikov do únie. Jednoznačne by mala prevládnuť pravica. Konzervatívci združení v Európskej ľudovej strane (EPP) a liberáli z Európskej liberálnej, demokratickej a reformnej strany (ELDR) by mali získať spolu polovicu kresiel. Druhou najsilnejšou stranou zostanú socialisti. Výrazne sa oslabí postavenie Zelených a hlavne komunistov a spriaznených ľavicových formácií. Ľavica by celkovo mala zostať v menšine, ak by pravica postupovala jednotne. Aspoň tak to predpovedajú profesor Simon Hix z London School of Economics a Michael Marsh z dublinskej Trinity College, ktorí spracovali svoj predpoklad pre bruselskú firmu Burson-Marsteller.
Prvýkrát museli zohľadňovať volebné vyhliadky v desiatich nových krajinách, ktoré málo poznajú a kde sa voľby do europarlamentu nikdy nekonali. Napriek tomu hovoria až o 92-percentnej presnosti ich prognózy.
V Poľsku, na Slovensku a v Nemecku však za smerodajné nepovažovali výsledky minulých parlamentných volieb, pretože situácia sa odvtedy zmenila. Preto prihliadli na prieskumy verejnej mienky.
Novinkou by sa v budúcom EP mohol stať premiérový vznik krajne pravicového klubu, zloženého z poslancov strán, ako sú francúzsky Národný front či rakúska strana Slobodných. Nedá sa očakávať rast ich vplyvu, ale mohli by si posilniť pozíciu vďaka posilám z nových krajín, napríklad poľskej strany Sebaobrana či slovenského HZDS.
Najúspešnejšia v júnových voľbách do Európskeho parlamentu na Slovensku bude strana Smer, ktorá zo 14 slovenských kresiel europoslancov získa päť. Predpovedá to štúdia, ktorú vypracovali renomovaní experti z Británie a Írska. Po dve kreslá europoslancov majú získať HZDS a SDKÚ, po jednom KDH, SMK, ANO, KSS a SNS, tvrdí odhad.
(V ďalšom vydaní prílohy Európa sa dočítate viac o najsilnejšej frakcii v europarlamente EPP-ED.)
StoryEditor