Skutočnosť, že na Slovensku by v roku 2009 mala slovenskú korunu nahradiť spoločná európska mena euro, je známa takmer všetkým občanom Slovenska. Až 97 % z nich už o tom niekedy počulo. Naopak, takúto informáciu ešte nezaregistrovali 2 % Slovákov.
Pozitívne pritom toto rozhodnutie hodnotí 49 % respondentov, oslovených v rámci prieskumu verejnej mienky, ktorý v dňoch 3. až 10. apríla tohto roka uskutočnila agentúra FOCUS. Výberovú vzorku tvorilo 1 013 respondentov, ktorí reprezentujú populáciu SR vo veku nad 18 rokov. Respondenti boli dopytovaní na ich názor na zavedenie spoločnej meny euro na Slovensku.
Rovnaký prieskum pritom agentúra FOCUS uskutočnila aj v júni 2005. Celková informovanosť respondentov sa za dva roky zvýšila o 8 percentuálnych bodov (p.b.), keď v júni 2005 o zavedení eura od roku 2009 počulo 89 % Slovákov a nepočulo 10 % respondentov.
Občania vnímajú rozhodnutie zaviesť na Slovensku spoločnú menu euro stále rozporuplne, aj keď podpora tomuto kroku sa za dva roky mierne zvýšila. Momentálne hodnotí toto rozhodnutie pozitívne 49 % opýtaných, pričom v roku 2005 to bolo 46 %. Naopak, negatívne hodnotí zámer prijať euro 43 % opýtaných. V roku 2005 to bolo 42 %. Zostávajúcich 8 % respondentov sa v apríli 2007 nevedelo k otázke vyjadriť.
Ako vyplýva ďalej z prieskumu, respondenti, ktorí hodnotia rozhodnutie zaviesť na Slovensku euro pozitívne, sú nadpriemerne zastúpení medzi mužmi, mladšími respondentmi do 34 rokov, respondentmi s vyšším vzdelaním, duševne pracujúcimi zamestnancami, študentmi, podnikateľmi a živnostníkmi, respondentmi z domácností s vyšším mesačným príjmom a respondentmi bývajúcimi vo väčších mestách nad 50 000 obyvateľov. Z hľadiska straníckej orientácie takýchto respondentov častejšie nájdeme medzi potenciálnymi voličmi SDKÚ, SMK, ANO, ako aj medzi nerozhodnutými voličmi.
Naopak, respondenti, ktorí hodnotia rozhodnutie zaviesť na Slovensku euro negatívne, sú nadpriemerne zastúpení medzi ženami, staršími respondentmi nad 60 rokov, medzi respondentmi s nižším vzdelaním, nekvalifikovanými manuálnymi pracovníkmi, nezamestnanými a dôchodcami, respondentmi z domácností s nižším mesačným príjmom a medzi respondentmi bývajúcimi v menších sídlach do 2 000 obyvateľov. Z hľadiska straníckej orientácie takýchto respondentov častejšie nájdeme medzi potenciálnymi voličmi KSS, ĽS-HZDS, SNS, KDH, HZD, ako aj medzi nevoličmi.
Respondenti prieskumu sa pokúsili zhodnotiť aj dôsledky zavedenia eura na Slovensku jednak pre nich a ich rodiny, ako aj pre ekonomiku Slovenska. Približne tretina všetkých opýtaných sa domnieva, že zavedenie eura bude mať pre nich a ich rodiny pozitívne dôsledky. Oproti roku 2005 sa toto presvedčenie mierne zvýšilo z 33 % na 35 %. Viac ako polovica respondentov však očakáva, že zavedenie eura bude mať pre nich a ich rodiny negatívne dôsledky. Ich počet sa pritom za dva roky zvýšil zo 48 % na 52 %. Viac ako desatina opýtaných sa k otázke nevedela vyjadriť.
Občania nie sú väčšinovo optimistickí ani pokiaľ ide o vplyv zavedenia eura na ekonomiku Slovenska. Pozitívne dôsledky tohto kroku očakáva 48 % respondentov, v roku 2005 to bolo 43 %. Tretina opýtaných naopak očakáva, že zavedenie eura bude mať pre ekonomiku Slovenska negatívne dôsledky. V roku 2005 to bolo ešte 38 %. Takmer pätina, 18 % opýtaných, sa k otázke nevedela vyjadriť.
TASR o tom informoval Martin Slosiarik z agentúry FOCUS.
UPOZORNENIE:
Grafická služba Ekonomickej redakcie TASR vydáva k správe grafy.
vjo gl