Slovenská vláda pravdepodobne porušila dohodu o financovaní projektu výstavby diaľnice D1 v úseku Sverepec - Vrtižer. Európska investičná banka (EIB) by preto podľa Priateľov Zeme-CEPA mala pozastaviť financovanie výstavby. Konštatujú to v liste, ktorý spolu so sieťou CEE Bankwatch Network poslali prezidentovi banky Philippovi Maystadtovi. Informovala o tom mediálna koordinátorka Priateľov Zeme Barbora Černušáková.
Za problematické označujú ochranári to, že sa má diaľnica stavať podľa variantu, ktorý ministerstvo životného prostredia (MŽP) vôbec neuvádzalo medzi odporúčanými. "Považujeme to za nezmysel. MŽP totiž z environmentálneho hľadiska odporučilo tri varianty prípadne ich modifikácie, z ktorých Národná diaľničná spoločnosť vybrala jeden, ktorý sa doplnil o križovatku centrum," vysvetlil pre agentúru SITA hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. (NDS) Marcel Jánošík s tým, že ministerstvo dopravy tento variant schválilo. "Ministerstvo dopravy sa k samotnému listu vyjadrovať nebude, ale so stanoviskom NDS k problému sa stotožňuje," povedal pre SITA hovorca rezortu Marián Jánošík. Ako ďalej vyplýva z listu Priateľov Zeme, environmentalisti tiež namietajú, že daný variant je z hľadiska životného prostredia v mnohých ohľadoch dokonca horší ako súčasná situácia. "Z hľadiska hlukovej a exhalačnej úrovne tento variant posudzoval aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Považskej Bystrici a koncom novembra 2005 vydal súhlas k vydaniu stavebného povolenia," reagoval Marcel Jánošík.
Druhým problémom projektu je podľa Priateľov Zeme prebiehajúci súdny spor o nezákonnosti územného rozhodnutia o výstavbe diaľnice. Občianske združenia a občania v Považskej Bystrici namietajú, že bolo vydané v rozpore so zákonom. Upozorňujú, že rozhodnutie je v konflikte s územným plánom Trenčianskeho kraja. Diaľnica má navyše prechádzať husto obývanou časťou Považskej Bystrice a výrazne zvýšiť hladinu hluku a znečistenia ovzdušia. Jej výstavba si tiež vyžiada vyvlastnenie rodinných domov. Cena bytov a ostatných nehnuteľností v okolí diaľnice prudko klesne, no projekt nepočíta so žiadnym odškodnením, ktoré by ich majiteľom vyrovnalo spôsobenú stratu. "K tomuto sa nebudeme vyjadrovať, nie je to naša záležitosť," dodal Marcel Jánošík.
Takmer 9,6-kilometrový úsek diaľnice D1 by sa mal podľa NDS začať stavať ešte v tomto roku a sprevádzkovaný by mohol byť v roku 2009. Podľa štátnej expertízy z roku 2005 sa odhadujú na úsek náklady vyše 11,3 mld. Sk bez dane z pridanej hodnoty. V júni tohto roka schválil vládny kabinet návrh dohody medzi SR a EIB o pôžičke 50 mil. eur, ktorá by mala byť prvým úverom z EIB na výstavbu tohto úseku. Ako sa totiž uvádza v dohode, celkové náklady projektu sa odhadujú na 245,3 mil. eur. Z vlastných finančných prostriedkov a grantov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu chce pritom štát použiť 65,3 mil. eur. Zvyšných 180 mil. eur by mal prefinancovať práve prostredníctvom pôžičiek z EIB.
(1 EUR = 37,948 SKK)