Porota izraelského Najvyššieho súdu vo štvrtok rozhodla, že tzv. cielené zabíjanie konkrétnych osôb Izraelskými obrannými silami (IDF) nie je v zásade porušením medzinárodného práva. Podľa verdiktu súdu je nutné každé naplánované a cielené zabitie posudzovať individuálne na základe relevantných úvah. K rozsudku porota zložená z troch sudcov, na čele ktorej stojí predseda Najvyššieho súdu Aharon Barak, dospela jednomyseľne. Toto rozhodnutie predstavuje konečný verdikt Barakovho Najvyššieho súdu a očakáva sa, že bude slúžiť ako právny precedens v oblasti medzinárodného práva a procesov v kauzách vojnových zločinov.
"Nemôžeme vopred stanoviť, či všetky atentáty porušujú medzinárodné právo. Zároveň však nie je možné, aby boli všetky takéto likvidácie (osôb) v súlade s medzinárodným právom," citoval verdikt armádny rozhlas. "Zákonnosť všetkých cielených zabití je potrebné skúmať od prípadu k prípadu." Konkrétne rozhodnutia o zákonnosti prináležia podľa súdu armáde, porota však zároveň vyzvala vojsko, aby sa pri realizácii atentátov snažilo vyhýbať zásahu nevinných civilistov. "Nevinní civilisti by nemali byť zasiahnutí... spravodajské informácie o totožnosti (cieľovej) osoby musí byť dôkladne overené."
Petíciu proti cielenému zabíjaniu podal v januári 2002 Verejný výboj proti mučeniu v Izraeli a organizácia LAW (Palestínska spoločnosť pre ochranu ľudských práv a životného prostredia) so sídlom v Jeruzaleme. Vo februári 2005, po spoločnej deklarácii premiéra Ariela Šarona a predsedu Palestínskej samosprávy Mahmúda Abbása o prímerí a ukončení atentátov, boli odborné diskusie o petícii pozastavené. Po obnovení atentátov izraelskou armádou boli však konzultácie v novembri 2005 znovu obnovené.
Od začiatku druhej palestínskej intifády v septembri 2000 pri cielenom zabíjaní prišlo o život 339 Palestínčanov, z toho 210 podozrivých ozbrojencov a 129 náhodných okoloidúcich, uvádza skupina B'Tselem zaoberajúca sa ochranou ľudských práv.
StoryEditor